Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
SLK v pondelok upozornila na mimoriadne vážnu situáciu v lesoch na Horehroní, Orave, Muránskej planine, v Nízkych a Vysokých Tatrách a ďalších oblastiach Slovenska.
Autor TASR
Bratislava 31. júla (TASR) - Iniciatíva My sme les nesúhlasí s vyjadrením Slovenskej lesníckej komory (SLK), v ktorom naznačuje, že za zlý stav slovenských lesov má byť zodpovedná ochrana prírody. Príčinou alarmujúceho stavu lesov je podľa iniciatívy najmä dlhodobá preferencia smrekových monokultúr, ignorácia postupujúcej klimatickej zmeny a tiež odborných poznatkov zo strany veľkej časti obhospodarovateľov lesov. Zároveň upozornila, že veľká časť riešení navrhovaných SLK bude viesť k prehlbovaniu aktuálnych problémov.
"Slovenská lesnícka komora upozornila na mimoriadne vážnu situáciu v slovenských lesoch. Z problémov obviňuje ochranu prírody a špeciálne bezzásah. Pritom vôbec neberie do úvahy, že to boli práve lesníci, ktorí posledné desaťročia vysádzali smrekové monokultúry na úkor druhovo pôvodných lesov, napriek varovaniam aj z vlastných radov," uviedla iniciatíva.
Označovanie bezzásahového režimu za príčinu dnešných problémov je podľa nej iba alibizmom, odkláňaním pozornosti od podstaty a neodborným špekulovaním. "Bohužiaľ musíme konštatovať, že Slovenská lesnícka komora sa svojou činnosťou a snahou o zakonzervovanie minulosti tiež svojim dielom pričinila o dnešný stav," poznamenal Ondrej Kameniar z My sme les.
Iniciatíva tiež podotkla, že SLK vo vyjadrení zamlčala fakt, že rozpady nepôvodných ihličnatých monokultúr sú celoeurópskym fenoménom. "Príčinou sú nevhodné lesnícke postupy v minulosti skombinované so súčasnými rýchlymi zmenami klímy. (...) Tieto plantáže sú za predpokladu pokračovania súčasných trendov v klimatickej zmene odsúdené na zánik. Riešením nie je plošná kalamitná ťažba, ale priblíženie lesov k prírodnému stavu, čo zahŕňa napríklad aj ponechávanie časti mŕtvych stromov v lese či vyhlasovanie chránených území. Pri rezerváciách a národných parkoch by sme už konečne mali prijať, že sa v nich ochraňuje príroda a prírodné procesy, nie výsledky lesníckej práce a surovina pre drevospracujúci priemysel," skonštatoval Kameniar.
My sme les tiež považuje za zvláštne, že SLK sa sťažuje, že v spoločnosti prestávajú platiť základné princípy starostlivosti o lesy. "Práve tieto základné princípy, praktizované v lesníctve posledné desaťročia a storočia podľa nej priviedli lesy tam, kde dnes sú," podotkla.
SLK v pondelok (29. 7.) upozornila na mimoriadne vážnu situáciu v lesoch na Horehroní, Orave, Muránskej planine, v Nízkych a Vysokých Tatrách a ďalších oblastiach Slovenska. Tieto územia ukazujú systémové zlyhanie riadenia a starostlivosti o lesné porasty. Vyzýva preto ministerstvo životného prostredia a ministerstvo pôdohospodárstva na niekoľko systémových zmien.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) výzvu SLK víta. Spoločne s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom (Smer-SD) pripravujú národný projekt asanácie a výsadby lesov, ktoré svojou skladbou budú odolné voči klimatickej zmene.
"Slovenská lesnícka komora upozornila na mimoriadne vážnu situáciu v slovenských lesoch. Z problémov obviňuje ochranu prírody a špeciálne bezzásah. Pritom vôbec neberie do úvahy, že to boli práve lesníci, ktorí posledné desaťročia vysádzali smrekové monokultúry na úkor druhovo pôvodných lesov, napriek varovaniam aj z vlastných radov," uviedla iniciatíva.
Označovanie bezzásahového režimu za príčinu dnešných problémov je podľa nej iba alibizmom, odkláňaním pozornosti od podstaty a neodborným špekulovaním. "Bohužiaľ musíme konštatovať, že Slovenská lesnícka komora sa svojou činnosťou a snahou o zakonzervovanie minulosti tiež svojim dielom pričinila o dnešný stav," poznamenal Ondrej Kameniar z My sme les.
Iniciatíva tiež podotkla, že SLK vo vyjadrení zamlčala fakt, že rozpady nepôvodných ihličnatých monokultúr sú celoeurópskym fenoménom. "Príčinou sú nevhodné lesnícke postupy v minulosti skombinované so súčasnými rýchlymi zmenami klímy. (...) Tieto plantáže sú za predpokladu pokračovania súčasných trendov v klimatickej zmene odsúdené na zánik. Riešením nie je plošná kalamitná ťažba, ale priblíženie lesov k prírodnému stavu, čo zahŕňa napríklad aj ponechávanie časti mŕtvych stromov v lese či vyhlasovanie chránených území. Pri rezerváciách a národných parkoch by sme už konečne mali prijať, že sa v nich ochraňuje príroda a prírodné procesy, nie výsledky lesníckej práce a surovina pre drevospracujúci priemysel," skonštatoval Kameniar.
My sme les tiež považuje za zvláštne, že SLK sa sťažuje, že v spoločnosti prestávajú platiť základné princípy starostlivosti o lesy. "Práve tieto základné princípy, praktizované v lesníctve posledné desaťročia a storočia podľa nej priviedli lesy tam, kde dnes sú," podotkla.
SLK v pondelok (29. 7.) upozornila na mimoriadne vážnu situáciu v lesoch na Horehroní, Orave, Muránskej planine, v Nízkych a Vysokých Tatrách a ďalších oblastiach Slovenska. Tieto územia ukazujú systémové zlyhanie riadenia a starostlivosti o lesné porasty. Vyzýva preto ministerstvo životného prostredia a ministerstvo pôdohospodárstva na niekoľko systémových zmien.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) výzvu SLK víta. Spoločne s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom (Smer-SD) pripravujú národný projekt asanácie a výsadby lesov, ktoré svojou skladbou budú odolné voči klimatickej zmene.
