Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tvrdí to ministerstvo zdravotníctva v reakcii na dnes zverejnený prieskum Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek , ktorý sa týkal aj výšky platov.
Autor TASR
Bratislava 20. apríla (TASR) - Mzdy sestier rástli v posledných rokoch rýchlejšie ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Tvrdí to Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v reakcii na dnes zverejnený prieskum Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA), ktorý sa týkal aj výšky platov. Vyplynulo z neho, že väčšina sestier je so svojou mzdou nespokojná.
"V súčasnosti je v zdravotníckych zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva priemerná hrubá mesačná mzda sestry takmer 1100 eur," povedala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Na prieskume sa zúčastnili sestry v štátnych a neštátnych nemocniciach. Komora ho uskutočnila koncom minulého roka a zapojilo sa doň 2298 respondentov. Vyplynulo z neho, že najviac sestier má hrubú mesačnú mzdu od 601 do 700 eur (21 percent), 19 percent sestier má priemerný plat od 701 do 800 eur, 19 percent od 801 do 900 eur a 11 percent sestier od 501 do 600 eur. Dve percentá opýtaných majú priemernú hrubú mesačnú mzdu od 405 do 500 eur, menej ako 405 eur v hrubom mesačne zarába asi jedno percento.
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) je podľa Eliášovej pripravený diskutovať aj o otázke finančného ohodnotenia. "Vnímame mzdu ako dôležitý motivačný faktor na všetkých úrovniach zdravotníckych pracovníkov," povedala hovorkyňa. Sestry skritizovali takzvaný princíp zásluhovosti v odmeňovaní, nechcú aby sa týkal len ich. "Tento princíp nemá platiť len pre sestry, v programovom vyhlásení vlády sa hovorí všeobecne o zdravotníckych pracovníkoch," povedala Eliášová. Diskusia o platoch by sa mala podľa nej rozprúdiť v súvislosti s úpravou kompetencií sestier.
Vyhláška, ktorá im má stanoviť vyššie právomoci, pôjde onedlho do legislatívneho procesu. Podľa ministerstva právna úprava "komplexne definuje kompetencie zdravotníckych pracovníkov".
Sestry sa v prieskume sťažovali aj na prepracovanosť. Vyplynulo z neho, že "iba necelá štvrtina nemusí vykonávať nadčasy". Tie, ktoré ich majú, ich nie vždy majú preplatené a čerpajú náhradné voľno.
Ministerstvo zdravotníctva reagovalo, že sestry majú odbremeniť zdravotnícki asistenti, ktorým na tento účel posilnili právomoci. "Presunuli sme časť ich pracovného zaťaženia na asistentov, zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti máme na tento krok pozitívnu spätnú väzbu," uviedla Eliášová. Sestry tvrdia opak. V nemocniciach je podľa nich chaos, pretože niektorí zamestnávatelia sa novými kompetenciami nezaoberajú.
Platy sa zdravotníkom cez legislatívu upravili začiatkom roka 2016. Ministerstvo im týmto spôsobom chcelo prilepšiť, zdravotníci mali však voči tejto právnej úprave výhrady. Žiadali vyššiu garanciu platov.
Právna norma upravuje plat viac ako 20 zdravotníckym profesiám v štátnych aj neštátnych nemocniciach, ako sú farmaceut, sestra, zdravotnícky laborant či sanitár, s výnimkou lekárov. Netýka sa to ich kolegov v ambulanciách, kúpeľoch či zariadeniach sociálnych služieb.
"V súčasnosti je v zdravotníckych zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva priemerná hrubá mesačná mzda sestry takmer 1100 eur," povedala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Na prieskume sa zúčastnili sestry v štátnych a neštátnych nemocniciach. Komora ho uskutočnila koncom minulého roka a zapojilo sa doň 2298 respondentov. Vyplynulo z neho, že najviac sestier má hrubú mesačnú mzdu od 601 do 700 eur (21 percent), 19 percent sestier má priemerný plat od 701 do 800 eur, 19 percent od 801 do 900 eur a 11 percent sestier od 501 do 600 eur. Dve percentá opýtaných majú priemernú hrubú mesačnú mzdu od 405 do 500 eur, menej ako 405 eur v hrubom mesačne zarába asi jedno percento.
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) je podľa Eliášovej pripravený diskutovať aj o otázke finančného ohodnotenia. "Vnímame mzdu ako dôležitý motivačný faktor na všetkých úrovniach zdravotníckych pracovníkov," povedala hovorkyňa. Sestry skritizovali takzvaný princíp zásluhovosti v odmeňovaní, nechcú aby sa týkal len ich. "Tento princíp nemá platiť len pre sestry, v programovom vyhlásení vlády sa hovorí všeobecne o zdravotníckych pracovníkoch," povedala Eliášová. Diskusia o platoch by sa mala podľa nej rozprúdiť v súvislosti s úpravou kompetencií sestier.
Vyhláška, ktorá im má stanoviť vyššie právomoci, pôjde onedlho do legislatívneho procesu. Podľa ministerstva právna úprava "komplexne definuje kompetencie zdravotníckych pracovníkov".
Sestry sa v prieskume sťažovali aj na prepracovanosť. Vyplynulo z neho, že "iba necelá štvrtina nemusí vykonávať nadčasy". Tie, ktoré ich majú, ich nie vždy majú preplatené a čerpajú náhradné voľno.
Ministerstvo zdravotníctva reagovalo, že sestry majú odbremeniť zdravotnícki asistenti, ktorým na tento účel posilnili právomoci. "Presunuli sme časť ich pracovného zaťaženia na asistentov, zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti máme na tento krok pozitívnu spätnú väzbu," uviedla Eliášová. Sestry tvrdia opak. V nemocniciach je podľa nich chaos, pretože niektorí zamestnávatelia sa novými kompetenciami nezaoberajú.
Platy sa zdravotníkom cez legislatívu upravili začiatkom roka 2016. Ministerstvo im týmto spôsobom chcelo prilepšiť, zdravotníci mali však voči tejto právnej úprave výhrady. Žiadali vyššiu garanciu platov.
Právna norma upravuje plat viac ako 20 zdravotníckym profesiám v štátnych aj neštátnych nemocniciach, ako sú farmaceut, sestra, zdravotnícky laborant či sanitár, s výnimkou lekárov. Netýka sa to ich kolegov v ambulanciách, kúpeľoch či zariadeniach sociálnych služieb.
