Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V prvej fáze rezort rozdelil nemocnice do piatich úrovní a určil základné povinné medicínske programy, ktoré musia v danej úrovni spĺňať.
Autor TASR
Bratislava 3. apríla (TASR) - Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v pondelok predstavilo zástupcom Združenia samosprávnych krajov SK8 ďalšiu fázu optimalizácie siete nemocníc. Týka sa doplnkových medicínskych programov, ktoré rezort nemocniciam schválil. Štátny tajomník Michal Palkovič pripustil, že v aktuálnej verzii ešte môžu nastať zmeny, pretože predsedovia krajov si vyžiadali čas na komunikáciu s nemocnicami. Finálna verzia rozhodnutia o doplnkových programoch by mala byť známa vo štvrtok (6. 4.).
Nemocnice požiadali celkovo o 1075 doplnkových medicínskych programov, z čoho rezort doteraz schválil 77 percent. "Máme hotovú verziu, ktorú sme odprezentovali. Na základe dohody sa stretneme ešte raz vo štvrtok s tým, že zo strany samospráv bude prebiehať intenzívna komunikácia smerom na ústavnú zdravotnú starostlivosť, teda na poskytovateľov. V prípade, že budú pripomienky, budeme ďalej rokovať," uviedol Palkovič.
Zástupcovia samospráv chcú podľa predsedu Trnavského samosprávneho kraja Jozefa Viskupiča "postrážiť", že pri jednotlivých schválených programoch rezort postupoval odborne a nevynechal žiadny program, ktorý by mohol byť zaradený do siete. Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter doplnil, že sa na problematiku zdravotnej starostlivosti v regiónoch treba pozerať komplexne, teda z pohľadu nemocníc aj ambulancií. "Chceme bojovať za to, že v prípade, ak aj nejaký program spadol pod arbitrárnu hranicu, avšak zároveň tam neexistuje ambulantná starostlivosť, ktorá by ho mohla kompenzovať, aby sme to minimálne na prechodné obdobie zvážili," doplnil predseda Banskobystrického kraja Lunter.
V prvej fáze rezort rozdelil nemocnice do piatich úrovní a určil základné povinné medicínske programy, ktoré musia v danej úrovni spĺňať. Reformu nemocníc prijal parlament vlani. Prvé reálne zmeny v praxi by mali ľudia pocítiť v nemocniciach v roku 2024. Reforma má definovať nárok pacienta, zabezpečiť vyššiu a dostupnú kvalitnú zdravotnú starostlivosť, stanoviť jasné čakacie lehoty a stabilizáciu siete nemocníc.
Nemocnice požiadali celkovo o 1075 doplnkových medicínskych programov, z čoho rezort doteraz schválil 77 percent. "Máme hotovú verziu, ktorú sme odprezentovali. Na základe dohody sa stretneme ešte raz vo štvrtok s tým, že zo strany samospráv bude prebiehať intenzívna komunikácia smerom na ústavnú zdravotnú starostlivosť, teda na poskytovateľov. V prípade, že budú pripomienky, budeme ďalej rokovať," uviedol Palkovič.
Zástupcovia samospráv chcú podľa predsedu Trnavského samosprávneho kraja Jozefa Viskupiča "postrážiť", že pri jednotlivých schválených programoch rezort postupoval odborne a nevynechal žiadny program, ktorý by mohol byť zaradený do siete. Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter doplnil, že sa na problematiku zdravotnej starostlivosti v regiónoch treba pozerať komplexne, teda z pohľadu nemocníc aj ambulancií. "Chceme bojovať za to, že v prípade, ak aj nejaký program spadol pod arbitrárnu hranicu, avšak zároveň tam neexistuje ambulantná starostlivosť, ktorá by ho mohla kompenzovať, aby sme to minimálne na prechodné obdobie zvážili," doplnil predseda Banskobystrického kraja Lunter.
V prvej fáze rezort rozdelil nemocnice do piatich úrovní a určil základné povinné medicínske programy, ktoré musia v danej úrovni spĺňať. Reformu nemocníc prijal parlament vlani. Prvé reálne zmeny v praxi by mali ľudia pocítiť v nemocniciach v roku 2024. Reforma má definovať nárok pacienta, zabezpečiť vyššiu a dostupnú kvalitnú zdravotnú starostlivosť, stanoviť jasné čakacie lehoty a stabilizáciu siete nemocníc.
