Reforma nemocníc podľa ministerstva zdravotníctva prinesie menej zbytočných úmrtí, viac zachránených životov, kvalitnejšie podmienky na prácu zdravotníkom.
Bratislava 30. novembra (TASR) - Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR tvrdí, že pri tvorbe reformy pozorne počúvalo odborníkov, či to, že o nej diskutovalo so zástupcami nemocníc aj regiónov. Ako pre TASR povedala hovorkyňa MZ SR Zuzana Eliášová, zástupcovia ministerstva sú ochotní kontinuálne naďalej vysvetľovať opodstatnenosť reformy pre slovenské zdravotníctvo v prospech pacienta a zdravotníka.
Reforma nemocníc podľa MZ SR prinesie menej zbytočných úmrtí, viac zachránených životov, kvalitnejšie podmienky na prácu zdravotníkom, čo prinesie ruka v ruke nesmierne potrebné zastabilizovanie zdravotníckeho personálu.
"Reforma, o ktorú sa mnohé vlády za posledných 17 rokov pokúšali, no neúspešne, zvýši kvalitu nemocníc, zjednodušene povedané, nebude sa robiť všade všetko a v malom počte. Ak totiž na pracovisku nie je dostatočná prax, hrozí riziko nezvládnutia komplikácií či ohrozenia pacienta," povedala Eliášová.
Reforma by mala tiež priniesť lekárom, sestrám a ďalším zdravotníckym pracovníkom lepšie podmienky. Zvýšiť má aj bezpečnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti. Rezort zdravotníctva zdôraznil, že žiadna nemocnica sa rušiť nebude. "Lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, sa budú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na základe veľmi presných analýz a dát na iný typ starostlivosti, ktorá dnes mnohým pacientom chýba, a preto sa ťažko vracajú do svojho normálneho života," zopakovalo ministerstvo.
Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP
Eliášová tiež doplnila, že dlhodobo chorí pacienti sú v súčasnosti hospitalizovaní aj na akútnych lôžkach, ktoré však primárne slúžia pre pacientov v akútnych stavoch. Navyše, nemocnica nedokáže takýmto pacientom zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na čas potrebný na zotavenie, pretože potrebuje uprednostniť akútnych pacientov. Na Slovensku by sa tak časť nevyužitých akútnych lôžok mala transformovať na lôžka dlhodobej a následnej starostlivosti.
Cieľom reformy je podľa ministerstva rozdeliť nemocnice do niekoľkých kategórií. Prvá transformácia nastane až od roku 2024. Nemocnice budú mať podľa úrovne stanovené, čo všetko musia vykonávať a aké na to musia spĺňať podmienky, napríklad, aké musia mať materiálno-technické vybavenie. Stanovia sa aj maximálne čakacie lehoty a kritéria kvality, ktoré sa budú každoročne vyhodnocovať a zverejňovať.
Optimalizácia siete nemocníc (OSN) bude nasledovaná reformou ambulantného sektora, akútnej starostlivosti, následnej a dlhodobej starostlivosti, ako aj reformou starostlivosti o duševné zdravie. Súčasťou legislatívneho návrhu je aj reforma ambulantného sektora, ktorý plánuje zaviesť nový spôsob definovania minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, ako aj pre deti a dorast, s cieľom zlepšiť situáciu s nedostatkom lekárov pre obyvateľov v miestnej dostupnosti na úrovni okresov.
Ministerstvo tiež ráta s podporou záujemcom o zriadenie novej praxe, aby sa vedeli lepšie zorientovať a rozhodnúť sa pre miesto, kde si zriadia svoju ambulanciu, ale aj pre vyššie územné celky, ktoré majú právomoci v podobe vydávania povolení alebo schvaľovania ordinačných hodín.
Ďalšie dve fázy reformy všeobecnej ambulantnej starostlivosti majú podľa ministerstva riešiť podporu všeobecných ambulancií pre existujúcich poskytovateľov a definovanie novej koncepcie všeobecného lekárstva, ktorej obsahom bude aj rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov, rozšírenie kompetencií a popísanie úlohy sestry, podpora nových modelov organizácie práce v ambulancii, zníženie administratívnej záťaže či ich platové ohodnotenie.
