Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minister životného prostredia Ján Budaj spolu s Mičovskýmešte po voľbách avizovali, že lesy sa spod rezortu pôdohospodárstva presunú pod MŽP.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 5. októbra (TASR) - Je chybou, že sa lesy nepresunú pod envirorezort. Oddiali to ich ochranu a predĺži dobu, keď sa považujú za hospodársky priestor, ktorého cieľom je predaj dreva. Pre TASR to uviedol odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR. Šéf rezortu pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽANO) povedal, že nie je dôležité, ktoré ministerstvo bude lesy napokon spravovať, ale aké vylepšenia sa presadia do praxe.
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) spolu s Mičovským po voľbách avizovali, že lesy sa spod rezortu pôdohospodárstva presunú pod MŽP. Mičovský však v diskusii na Denníku N povedal, že neplánuje počas tohto volebného obdobia presúvať správu lesov. "Z ničoho som neupustil, veľa vecí sa pertraktovalo v minulosti a toto bola jedna z úvah, ale nikdy nevstúpila do bodu, aby sa stala nejakým jednoznačným plánom," podotkol pre TASR Mičovský.
Budaj bol prekvapený obratom v postoji ministra. Plány, ktoré vyslovil Mičovský, sú podľa MŽP SR "nejasné a netreba ich komentovať".
"Pri lesoch a vôbec pri prírode máme oveľa viac dôležitejších úloh, ako urobiť krajinu lepšou, než aby sme sa dookola bavili o tom, kde a aké presuny urobíme," hovorí Mičovský. Verí, že vznikne jednotné ministerstvo prírodných zdrojov, kam budú patriť všetky krajinné prvky.
Envirorezort plánuje v druhom štvrťroku 2021 prípravu nového zákona o ochrane prírody. Presadiť chce zmenu postoja štátu voči lesom. Prioritou má byť ekologická a zdravotná hodnota, nie predaj dreva, uvádza odbor komunikácie MŽP SR. Za zásadné Mičovský považuje zavedenie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch bez ťažby stromov na väčších plochách.
Reformný plán by mal byť skokom vpred pri transformácii, tvrdia enviroorganizácie
Reformný plán by mal byť "skokom vpred" pri transformácii spoločnosti nielen dobiehaním doteraz zameškaných opatrení. Významnou časťou plánu by mali byť opatrenia na ochranu pred zmenou klímy a stratou biodiverzity. Uviedli to enviroorganizácie v reakcii na zverejnený národný integrovaný reformný plán.
Organizácie očakávali zverejnenie samotného plánu obnovy pre prostriedky Európskej únie v rámci fondu obnovy. Ten však bude vychádzať práve z národného reformného plánu. "Vzhľadom na to, že ide o významné investície do našej krajiny a jej smerovania, nepovažujeme za najšťastnejšie, že celý proces funguje takýmto neprehľadným spôsobom," hovorí Lucia Szabová z inicatívy Znepokojené matky. Dodáva, že nie je jasné, čo bude v pláne obnovy, kedy bude zverejnený a dokončený, a nie je jasné, kedy bude prebiehať verejná diskusia.
Programová riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková tvrdí, že na ochranu klímy má ísť z rôznych balíkov Európskej únie (EÚ) 30 percent, pre plán obnovy je to 37 percent. Žiadne projekty tak nesmú byť škodlivé pre klímu. "Nemá ísť o akékoľvek 'zelené' opatrenia, ale tie, čo špecificky bojujú so zmenou klímy. Zo zverejneného materiálu však nie je jasné, či si jeho tvorcovia dostatočne toto kritérium uvedomujú, ani presne, akými opatreniami ho chcú naplniť," uviedla Juríková.
Slovensko by malo podľa koordinátora organizácie Priatelia Zeme-CEPA Juraja Melichára výrazne znížiť spotrebu komplexnou obnovou budov a zníženú potrebu tepla nahrádzať miestnymi udržateľnými zdrojmi. "Na Slovensku nepotrebujeme rýchlu, ale skôr kvalitatívnu zmenu vykurovania," poznamenal Melichár.
Dokument Moderné a úspešné Slovensko vo svojej časti Zelená ekonomika si za cieľ kladie energetickú efektívnosť, prechod na obehovú ekonomiku, ochranu prírody, podporu turizmu a regiónov a efektívne investície v doprave. Dokument je podkladom pre vylepšenie definitívneho plánu obnovy, na základe ktorého sa Slovensko bude uchádzať o prostriedky EÚ v rámci fondu obnovy. Slovensko má mať k dispozícii miliardy eur. Definitívny plán obnovy musí byť predložený Európskej komisii v apríli 2021.
Osemnásť environmentálnych organizácií pripravilo počas posledných mesiacov návrhy na opatrenia v ôsmich oblastiach s názvom Zelený reštart. Niekoľko členov z organizácií, ktoré tvorili Zelený reštart, sa zúčastnilo na pracovných skupinách a pripomienkovalo časť o zelenej ekonomike, priblížila Szabová.
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) spolu s Mičovským po voľbách avizovali, že lesy sa spod rezortu pôdohospodárstva presunú pod MŽP. Mičovský však v diskusii na Denníku N povedal, že neplánuje počas tohto volebného obdobia presúvať správu lesov. "Z ničoho som neupustil, veľa vecí sa pertraktovalo v minulosti a toto bola jedna z úvah, ale nikdy nevstúpila do bodu, aby sa stala nejakým jednoznačným plánom," podotkol pre TASR Mičovský.
Budaj bol prekvapený obratom v postoji ministra. Plány, ktoré vyslovil Mičovský, sú podľa MŽP SR "nejasné a netreba ich komentovať".
"Pri lesoch a vôbec pri prírode máme oveľa viac dôležitejších úloh, ako urobiť krajinu lepšou, než aby sme sa dookola bavili o tom, kde a aké presuny urobíme," hovorí Mičovský. Verí, že vznikne jednotné ministerstvo prírodných zdrojov, kam budú patriť všetky krajinné prvky.
Envirorezort plánuje v druhom štvrťroku 2021 prípravu nového zákona o ochrane prírody. Presadiť chce zmenu postoja štátu voči lesom. Prioritou má byť ekologická a zdravotná hodnota, nie predaj dreva, uvádza odbor komunikácie MŽP SR. Za zásadné Mičovský považuje zavedenie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch bez ťažby stromov na väčších plochách.
Reformný plán by mal byť skokom vpred pri transformácii, tvrdia enviroorganizácie
Reformný plán by mal byť "skokom vpred" pri transformácii spoločnosti nielen dobiehaním doteraz zameškaných opatrení. Významnou časťou plánu by mali byť opatrenia na ochranu pred zmenou klímy a stratou biodiverzity. Uviedli to enviroorganizácie v reakcii na zverejnený národný integrovaný reformný plán.
Organizácie očakávali zverejnenie samotného plánu obnovy pre prostriedky Európskej únie v rámci fondu obnovy. Ten však bude vychádzať práve z národného reformného plánu. "Vzhľadom na to, že ide o významné investície do našej krajiny a jej smerovania, nepovažujeme za najšťastnejšie, že celý proces funguje takýmto neprehľadným spôsobom," hovorí Lucia Szabová z inicatívy Znepokojené matky. Dodáva, že nie je jasné, čo bude v pláne obnovy, kedy bude zverejnený a dokončený, a nie je jasné, kedy bude prebiehať verejná diskusia.
Programová riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková tvrdí, že na ochranu klímy má ísť z rôznych balíkov Európskej únie (EÚ) 30 percent, pre plán obnovy je to 37 percent. Žiadne projekty tak nesmú byť škodlivé pre klímu. "Nemá ísť o akékoľvek 'zelené' opatrenia, ale tie, čo špecificky bojujú so zmenou klímy. Zo zverejneného materiálu však nie je jasné, či si jeho tvorcovia dostatočne toto kritérium uvedomujú, ani presne, akými opatreniami ho chcú naplniť," uviedla Juríková.
Slovensko by malo podľa koordinátora organizácie Priatelia Zeme-CEPA Juraja Melichára výrazne znížiť spotrebu komplexnou obnovou budov a zníženú potrebu tepla nahrádzať miestnymi udržateľnými zdrojmi. "Na Slovensku nepotrebujeme rýchlu, ale skôr kvalitatívnu zmenu vykurovania," poznamenal Melichár.
Dokument Moderné a úspešné Slovensko vo svojej časti Zelená ekonomika si za cieľ kladie energetickú efektívnosť, prechod na obehovú ekonomiku, ochranu prírody, podporu turizmu a regiónov a efektívne investície v doprave. Dokument je podkladom pre vylepšenie definitívneho plánu obnovy, na základe ktorého sa Slovensko bude uchádzať o prostriedky EÚ v rámci fondu obnovy. Slovensko má mať k dispozícii miliardy eur. Definitívny plán obnovy musí byť predložený Európskej komisii v apríli 2021.
Osemnásť environmentálnych organizácií pripravilo počas posledných mesiacov návrhy na opatrenia v ôsmich oblastiach s názvom Zelený reštart. Niekoľko členov z organizácií, ktoré tvorili Zelený reštart, sa zúčastnilo na pracovných skupinách a pripomienkovalo časť o zelenej ekonomike, priblížila Szabová.
