Vytvorenie integrovanej správy území národných parkov je podľa Michala Kiču nevyhnutným predpokladom na pozdvihnutie sociálno-ekonomického rozvoja regiónov.
Autor TASR
Vysoké Tatry 1. apríla (TASR) – Novelou zákona o ochrane prírody oficiálne vzniklo v piatok deväť správ národných parkov s vlastnou právnou subjektivitou. Tie po novom začínajú spravovať všetky štátne pozemky v národných parkoch. Envirorezort očakáva, že sa touto zmenou a zlúčením jednotlivých organizácií zníži miera konfliktov medzi ochranármi a lesníkmi.
„Je to veľký deň pre ochranu prírody, za veľmi krátke obdobie, od 14. decembra minulého roka, sme urobili všetky potrebné kroky na to, aby sa novovzniknuté parky stali skutočnosťou. Momentálne sa dokončuje proces prechodu majetkov, automaticky v 4. a 5. stupni ochrany a v 3. stupni ochrany tam, kde už je zonácia,“ objasnil na tlačovom brífingu v Tatranskej Lomnici štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Juraj Smatana.
Zdôraznil, že sa týmto krokom odstránila anomália, keď na pôde národného parku proti sebe stáli lesníci a ochranári. Je presvedčený, že zlúčením organizácií miera konfliktov výrazne poklesne, pretože ťažiskovou úlohou v národných parkoch nie je hospodársky výsledok a ťažba dreva. „Nepoznám lesníka, ktorý by spochybňoval dôležitosť bezzásahových prírodných rezervácií a nepoznám ochranára, ktorý tvrdí, že bezzásahová zóna by mala byť všade. Je prirodzená diskusia o tom, kde presne má viesť línia medzi bezzásahovým a manažovaným územím,“ zdôraznil Smatana.
Štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča upozornil, že sa odteraz prestávajú deliť na ochranárov a lesníkov a stávajú sa jedným tímom. Vytvorenie integrovanej správy území národných parkov je podľa neho nevyhnutným predpokladom na pozdvihnutie sociálno-ekonomického rozvoja regiónov. „Tie môžu mať omnoho lepšie príjmy a predpoklady na rozvoj práve vďaka prírode blízkemu turizmu,“ skonštatoval.
Podľa rezortu je kľúčové, najmä vo Vysokých Tatrách, zabraňovať nekontrolovateľnej výstavbe a snažiť sa o zachovanie prírodného rázu. Kiča zdôraznil, že spoločnými silami dokážu ochranári a lesníci spraviť v tomto smere pre prírodu viac. „Už samotné zjednotenie a posilnenie výrazne zvýši ich váhu v regióne. Doteraz boli riaditelia národných parkov osoby bez právnej subjektivity. Ich váha prirodzene stúpne tým, že sa stanú správcami majetku štátu,“ dodal Smatana. Envirorezort sa v tejto súvislosti snaží získať späť aj štátnu správu v oblasti životného prostredia na okresných úradoch. Verí, že sa to podarí zrealizovať ešte v tomto volebnom období.
„Pre mnohých mojich kolegov aj pre mňa sa sen stal skutočnosťou, čaká nás veľmi veľa práce, aby sme naplnili krédo, že príroda je v dobrých rukách,“ skonštatoval riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko, ktorý už absolvoval prvú pracovnú poradu aj s kolegami lesníkmi a zhodnotil, že všetci sa dívajú dopredu a chcú veci riešiť v prospech prírody. „Spravila sa hrubá čiara, dívame sa dopredu. Zamestnanci ostávajú všetci, spája sa 125 pracovníkov Štátnych lesov TANAP-u a 33 pracovníkov našej správy,“ dodáva Majko s tým, že vďaka zlúčeniu sa podľa neho zefektívni aj proces prípravy zonácie a nového návštevného poriadku v najväčšom slovenskom národnom parku.
„Je to veľký deň pre ochranu prírody, za veľmi krátke obdobie, od 14. decembra minulého roka, sme urobili všetky potrebné kroky na to, aby sa novovzniknuté parky stali skutočnosťou. Momentálne sa dokončuje proces prechodu majetkov, automaticky v 4. a 5. stupni ochrany a v 3. stupni ochrany tam, kde už je zonácia,“ objasnil na tlačovom brífingu v Tatranskej Lomnici štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Juraj Smatana.
Zdôraznil, že sa týmto krokom odstránila anomália, keď na pôde národného parku proti sebe stáli lesníci a ochranári. Je presvedčený, že zlúčením organizácií miera konfliktov výrazne poklesne, pretože ťažiskovou úlohou v národných parkoch nie je hospodársky výsledok a ťažba dreva. „Nepoznám lesníka, ktorý by spochybňoval dôležitosť bezzásahových prírodných rezervácií a nepoznám ochranára, ktorý tvrdí, že bezzásahová zóna by mala byť všade. Je prirodzená diskusia o tom, kde presne má viesť línia medzi bezzásahovým a manažovaným územím,“ zdôraznil Smatana.
Štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča upozornil, že sa odteraz prestávajú deliť na ochranárov a lesníkov a stávajú sa jedným tímom. Vytvorenie integrovanej správy území národných parkov je podľa neho nevyhnutným predpokladom na pozdvihnutie sociálno-ekonomického rozvoja regiónov. „Tie môžu mať omnoho lepšie príjmy a predpoklady na rozvoj práve vďaka prírode blízkemu turizmu,“ skonštatoval.
Podľa rezortu je kľúčové, najmä vo Vysokých Tatrách, zabraňovať nekontrolovateľnej výstavbe a snažiť sa o zachovanie prírodného rázu. Kiča zdôraznil, že spoločnými silami dokážu ochranári a lesníci spraviť v tomto smere pre prírodu viac. „Už samotné zjednotenie a posilnenie výrazne zvýši ich váhu v regióne. Doteraz boli riaditelia národných parkov osoby bez právnej subjektivity. Ich váha prirodzene stúpne tým, že sa stanú správcami majetku štátu,“ dodal Smatana. Envirorezort sa v tejto súvislosti snaží získať späť aj štátnu správu v oblasti životného prostredia na okresných úradoch. Verí, že sa to podarí zrealizovať ešte v tomto volebnom období.
„Pre mnohých mojich kolegov aj pre mňa sa sen stal skutočnosťou, čaká nás veľmi veľa práce, aby sme naplnili krédo, že príroda je v dobrých rukách,“ skonštatoval riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko, ktorý už absolvoval prvú pracovnú poradu aj s kolegami lesníkmi a zhodnotil, že všetci sa dívajú dopredu a chcú veci riešiť v prospech prírody. „Spravila sa hrubá čiara, dívame sa dopredu. Zamestnanci ostávajú všetci, spája sa 125 pracovníkov Štátnych lesov TANAP-u a 33 pracovníkov našej správy,“ dodáva Majko s tým, že vďaka zlúčeniu sa podľa neho zefektívni aj proces prípravy zonácie a nového návštevného poriadku v najväčšom slovenskom národnom parku.