Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Envirorezort preferuje, aby bol klimatický fond samofinancovateľný z vlastných zdrojov. Išlo by najmä o príjmy, ktoré by boli vytvárané nákupmi záujemcov o uhlíkové kredity.
Autor TASR
Bratislava 20. augusta (TASR) - Návrh zákona o Klimatickom fonde pre pôdu, ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložil rezort pôdohospodárstva, nie je dostatočný. Problémom sú predovšetkým zdroje financovania fondu a viaceré technické otázky. Pre TASR to uviedlo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.
Cieľom zákona o Klimatickom fonde pre pôdu je ochrana kvalitnej pôdy zavedením nových aktivít, ktoré zastavujú úbytok poľnohospodárskej a lesnej pôdy či zabraňujú jej degradácii. Zaviesť sa majú aj efektívne nástroje na zadržiavanie vody v krajine a na ukladanie uhlíka v pôde, vyplýva z návrhu. Agrorezort chce ďalej zaviesť Klimatický fond pre pôdu, ktorý bude slúžiť ako štátny fond pre podporu ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy.
Slovensko podľa MŽP potrebuje kvalitné a účinné opatrenia, ktoré zastavia prehlbovanie klimatickej krízy, ochránia lesy a pôdu pred vysychaním. "Takýto koncept využívania pôdy môže byť významným pre zvýšenie záchytov uhlíka v sektore pôdy a lepšiu schopnosť adaptácie krajiny. Okrem problematiky zmeny klímy by udržateľné hospodárenie na pôde malo pozitívne dosahy aj na ostatné zložky životného prostredia," zhodnotil.
Rezort životného prostredia uviedol, že príprave zákona nepredchádzala odborná diskusia odborníkov v oblasti poľnohospodárstva a vodného hospodárstva. "V súčasnej podobe predkladaný materiál zásadným spôsobom zasahuje do kompetencií a právomocí MŽP a do ministerstvom spravovaných verejných financií, ktoré sú výlučne alebo čiastočne v rozhodovacej právomoci MŽP," skonštatovalo tlačové oddelenie. Dodalo, že tieto financie v súčasnosti slúžia samosprávam na podporu budovania vodovodov, kanalizácií, vodozádržných opatrení, odpadového hospodárstva či budovanie kompostární.
Envirorezort preferuje, aby bol klimatický fond samofinancovateľný z vlastných zdrojov. Išlo by najmä o príjmy, ktoré by boli vytvárané nákupmi záujemcov o uhlíkové kredity.
Problematická je podľa ministerstva aj technická stránka realizovania systému obchodovania so záchytmi vo forme uhlíkových kreditov. Dôvodom je, že SR má stále rezervy v presnom a úplnom nahlasovaní emisií v sektore pôdy v rámci národných inventúr emisií skleníkových plynov. "Nejasná je preto aj realizácia samotného systému pre monitorovanie, nahlasovanie a overovanie záchytov a tiež ich garantovateľnosť," tvrdí MŽP s tým, že takýto systém si vyžaduje vysoké odborné a technické nároky.
Cieľom zákona o Klimatickom fonde pre pôdu je ochrana kvalitnej pôdy zavedením nových aktivít, ktoré zastavujú úbytok poľnohospodárskej a lesnej pôdy či zabraňujú jej degradácii. Zaviesť sa majú aj efektívne nástroje na zadržiavanie vody v krajine a na ukladanie uhlíka v pôde, vyplýva z návrhu. Agrorezort chce ďalej zaviesť Klimatický fond pre pôdu, ktorý bude slúžiť ako štátny fond pre podporu ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy.
Slovensko podľa MŽP potrebuje kvalitné a účinné opatrenia, ktoré zastavia prehlbovanie klimatickej krízy, ochránia lesy a pôdu pred vysychaním. "Takýto koncept využívania pôdy môže byť významným pre zvýšenie záchytov uhlíka v sektore pôdy a lepšiu schopnosť adaptácie krajiny. Okrem problematiky zmeny klímy by udržateľné hospodárenie na pôde malo pozitívne dosahy aj na ostatné zložky životného prostredia," zhodnotil.
Rezort životného prostredia uviedol, že príprave zákona nepredchádzala odborná diskusia odborníkov v oblasti poľnohospodárstva a vodného hospodárstva. "V súčasnej podobe predkladaný materiál zásadným spôsobom zasahuje do kompetencií a právomocí MŽP a do ministerstvom spravovaných verejných financií, ktoré sú výlučne alebo čiastočne v rozhodovacej právomoci MŽP," skonštatovalo tlačové oddelenie. Dodalo, že tieto financie v súčasnosti slúžia samosprávam na podporu budovania vodovodov, kanalizácií, vodozádržných opatrení, odpadového hospodárstva či budovanie kompostární.
Envirorezort preferuje, aby bol klimatický fond samofinancovateľný z vlastných zdrojov. Išlo by najmä o príjmy, ktoré by boli vytvárané nákupmi záujemcov o uhlíkové kredity.
Problematická je podľa ministerstva aj technická stránka realizovania systému obchodovania so záchytmi vo forme uhlíkových kreditov. Dôvodom je, že SR má stále rezervy v presnom a úplnom nahlasovaní emisií v sektore pôdy v rámci národných inventúr emisií skleníkových plynov. "Nejasná je preto aj realizácia samotného systému pre monitorovanie, nahlasovanie a overovanie záchytov a tiež ich garantovateľnosť," tvrdí MŽP s tým, že takýto systém si vyžaduje vysoké odborné a technické nároky.
