Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zákon je pomenovaný po Žitnom ostrove, jednom z desiatich chránených vodohospodárskych oblastí. Platiť však bude aj pre všetky ostatné.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 11. mája (TASR) - Najvzácnejšie vodohospodárske oblasti bude chrániť nový zákon Lex Žitný ostrov, ktorý presne určuje kompetencie a povinnosti všetkých rezortov. Na piatkovej tlačovej konferencii ho predstavil minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). Envirorezort chce zákon predložiť vláde už o mesiac, do platnosti by legislatíva mohla vstúpiť na jeseň.
"Považujem ho za príklad, ako má vyzerať moderná legislatíva," povedal o novom zákone Sólymos. Predtým bola podľa neho ochrana vodohospodárskych zdrojov roztrúsená vo viacerých zákonoch a rezortoch, čo umožňovalo špekulácie. Na príprave zákona spolupracovali tri rezorty - životného prostredia, zdravotníctva a pôdohospodárstva. "Ochrana životného prostredia prestáva byť na okraji záujmu a stáva sa nadrezortnou záležitosťou," dodal Sólymos.
"Pitná voda by mala byť priorita nás všetkých, preto sa aj rezort zdravotníctva podieľal na tvorbe tohto zákona, ktorý rozširuje kompetencie, výmenu informácií a hlavne možnosť informovať aj verejnosť," súhlasí hlavný hygienik SR Ján Mikas. Zákon chce napríklad prepojiť informačné systémy envirorezortu a rezortu zdravotníctva, aby sa informácie o znečistení dostali k ľuďom čo najskôr.
Gabriel Csicsai, štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva, ubezpečil, že nový zákon nebude mať vplyv na efektivitu poľnohospodárstva. "Pre poľnohospodárov, ktorí hospodária podľa pravidiel poľnohospodárskej praxe, sa nič sa nezmení. Nie je to žiadna legislatívna záťaž navyše, skôr zjednodušenie záťaže," povedal. Lex Žitný ostrov totiž na jednom mieste jasne stanovuje, čo v chránených vodohospodárskych oblastiach možno a nemožno robiť. Okrem poľnohospodárstva sa zaoberá napríklad skládkami, priemyslom a ťažbou.
Nový zákon presne určuje kompetencie a povinnosti všetkých rezortov a inštitúcií. Od samosprávy, cez úrad verejného zdravotníctva až po jednotlivé ministerstvá. Umožňuje každému dotknutému orgánu vyžiadať si spoluprácu ďalších odborných subjektov, aby kontroly prebiehali maximálne efektívne. Zároveň sprísňuje pokuty pri porušení pravidiel. Napríklad pri použití zakázanej chémie na ochranu rastlín v chránenej vodohospodárskej oblasti bude hroziť pokuta až do 165.000 eur.
Zákon je pomenovaný po Žitnom ostrove, jednom z desiatich chránených vodohospodárskych oblastí. Platiť však bude aj pre všetky ostatné: Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, Nízke Tatry (západná časť a východná časť), Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina, Horné povodie rieky Hnilec, Slovenský kras (Plešivská planina a Horný vrch) a Vihorlat.
"Považujem ho za príklad, ako má vyzerať moderná legislatíva," povedal o novom zákone Sólymos. Predtým bola podľa neho ochrana vodohospodárskych zdrojov roztrúsená vo viacerých zákonoch a rezortoch, čo umožňovalo špekulácie. Na príprave zákona spolupracovali tri rezorty - životného prostredia, zdravotníctva a pôdohospodárstva. "Ochrana životného prostredia prestáva byť na okraji záujmu a stáva sa nadrezortnou záležitosťou," dodal Sólymos.
"Pitná voda by mala byť priorita nás všetkých, preto sa aj rezort zdravotníctva podieľal na tvorbe tohto zákona, ktorý rozširuje kompetencie, výmenu informácií a hlavne možnosť informovať aj verejnosť," súhlasí hlavný hygienik SR Ján Mikas. Zákon chce napríklad prepojiť informačné systémy envirorezortu a rezortu zdravotníctva, aby sa informácie o znečistení dostali k ľuďom čo najskôr.
Gabriel Csicsai, štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva, ubezpečil, že nový zákon nebude mať vplyv na efektivitu poľnohospodárstva. "Pre poľnohospodárov, ktorí hospodária podľa pravidiel poľnohospodárskej praxe, sa nič sa nezmení. Nie je to žiadna legislatívna záťaž navyše, skôr zjednodušenie záťaže," povedal. Lex Žitný ostrov totiž na jednom mieste jasne stanovuje, čo v chránených vodohospodárskych oblastiach možno a nemožno robiť. Okrem poľnohospodárstva sa zaoberá napríklad skládkami, priemyslom a ťažbou.
Nový zákon presne určuje kompetencie a povinnosti všetkých rezortov a inštitúcií. Od samosprávy, cez úrad verejného zdravotníctva až po jednotlivé ministerstvá. Umožňuje každému dotknutému orgánu vyžiadať si spoluprácu ďalších odborných subjektov, aby kontroly prebiehali maximálne efektívne. Zároveň sprísňuje pokuty pri porušení pravidiel. Napríklad pri použití zakázanej chémie na ochranu rastlín v chránenej vodohospodárskej oblasti bude hroziť pokuta až do 165.000 eur.
Zákon je pomenovaný po Žitnom ostrove, jednom z desiatich chránených vodohospodárskych oblastí. Platiť však bude aj pre všetky ostatné: Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, Nízke Tatry (západná časť a východná časť), Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina, Horné povodie rieky Hnilec, Slovenský kras (Plešivská planina a Horný vrch) a Vihorlat.
