Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ochranu prírody domácimi a lokálnymi komunitami považuje ministerstvo za najlepší prístup.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 20. augusta (TASR) – Pri ochrane a starostlivosti o prírodu na Slovensku by mali byť v budúcnosti pri eurofondoch uprednostňovaní lokálni poskytovatelia služieb. S iniciatívou prichádza Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Budúci týždeň začína rokovania s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) a Ministerstvom financií (MF) SR. Niektoré návrhy si totiž vyžiadajú aj legislatívne zmeny.
"Každý európsky program na ochranu životného prostredia bude odteraz vyžadovať, aby sa pri jeho výkone prednostne zamestnali pracovníci z domáceho prostredia. Je to jednoduchšie, lacnejšie a odôvodnené aj tým, že títo ľudia sú tam doma, je to ich kraj a veľmi radi priložia ruku k dielu," uviedol na piatkovom brífingu šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO).
Za uplynulých šesť rokov, teda od roku 2014 do 2020, prišlo na ochranu slovenskej prírody 130 miliónov eur. Financie išli do regiónov na projekty, ktoré sa týkali ochrany prírody, ale tiež režírovania, napríklad kosenia, opatrení na udržanie vlahy, podpory výskytu vzácnych druhov a biosférických rezervácií, či ochrany prírody pred negatívnymi vplyvmi. "Otázne je, koľko z týchto peňazí dostali ľudia žijúci priamo v teréne," podotkol Budaj poukazujúc na to, že v novom operačnom programe Slovensko sa očakáva 2,5 až trojnásobný nárast financií. Ochranu prírody domácimi a lokálnymi komunitami považuje ministerstvo za najlepší prístup.
"Opatrenia, ktoré chceme presadiť, môžeme naplniť viacerými spôsobmi," priblížil štátny tajomník MŽP SR Michal Kiča. Týkať by sa to malo napríklad vyhlasovania výziev, ktoré by pri starostlivosti o chránené územia bodovo zvýhodnili participáciu miestnych a lokálnych komunít, poľnohospodárov, farmárov či furmanov. Zmena by sa mala dotknúť tiež zjednodušenia princípov verejného obstarávania, kde by sa nepresadzovalo len cenové kritérium, ale aj environmentálne požiadavky. Jednotlivé projekty by mali byť zároveň jednoduchšie vyhlasované.
Výraznejšie zapojiť domácich poskytovateľov služieb v tejto oblasti chce ministerstvo aj do projektov a výziev v rámci dobiehajúcich programov Európskych štrukturálnych a investičných fondov.
"Každý európsky program na ochranu životného prostredia bude odteraz vyžadovať, aby sa pri jeho výkone prednostne zamestnali pracovníci z domáceho prostredia. Je to jednoduchšie, lacnejšie a odôvodnené aj tým, že títo ľudia sú tam doma, je to ich kraj a veľmi radi priložia ruku k dielu," uviedol na piatkovom brífingu šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO).
Za uplynulých šesť rokov, teda od roku 2014 do 2020, prišlo na ochranu slovenskej prírody 130 miliónov eur. Financie išli do regiónov na projekty, ktoré sa týkali ochrany prírody, ale tiež režírovania, napríklad kosenia, opatrení na udržanie vlahy, podpory výskytu vzácnych druhov a biosférických rezervácií, či ochrany prírody pred negatívnymi vplyvmi. "Otázne je, koľko z týchto peňazí dostali ľudia žijúci priamo v teréne," podotkol Budaj poukazujúc na to, že v novom operačnom programe Slovensko sa očakáva 2,5 až trojnásobný nárast financií. Ochranu prírody domácimi a lokálnymi komunitami považuje ministerstvo za najlepší prístup.
"Opatrenia, ktoré chceme presadiť, môžeme naplniť viacerými spôsobmi," priblížil štátny tajomník MŽP SR Michal Kiča. Týkať by sa to malo napríklad vyhlasovania výziev, ktoré by pri starostlivosti o chránené územia bodovo zvýhodnili participáciu miestnych a lokálnych komunít, poľnohospodárov, farmárov či furmanov. Zmena by sa mala dotknúť tiež zjednodušenia princípov verejného obstarávania, kde by sa nepresadzovalo len cenové kritérium, ale aj environmentálne požiadavky. Jednotlivé projekty by mali byť zároveň jednoduchšie vyhlasované.
Výraznejšie zapojiť domácich poskytovateľov služieb v tejto oblasti chce ministerstvo aj do projektov a výziev v rámci dobiehajúcich programov Európskych štrukturálnych a investičných fondov.
