Podľa Budaja ochrana ovzdušia presahuje pôsobnosť jedného rezortu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 18. februára (TASR) – Európska komisia (EK) podala na Európsky súdny dvor žalobu proti SR za prekročenie limitnej hodnoty pre tuhé znečisťujúce látky a pre neprijatie primeraných opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) to rešpektuje. TASR o tom informoval Slavomír Held z odboru komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.
Minister vyhlásil, že kvalita ovzdušia je ako lakmusový papierik, ktorý odzrkadľuje, aká je environmentálna kondícia tej ktorej krajiny. „V úmrtnom liste to nebýva napísané, ale na Slovensku zomierame následkom znečisteného ovzdušia v podobe rôznych pľúcnych ochorení viac na infarkt myokardu, či na rakovinu," spresnil s tým, že Slovensko žne ovocie ignorácie voči ochrane ovzdušia z éry minulých vlád. Zároveň volá po razantnejších krokoch, aby sa kvalita ovzdušia na Slovensku zlepšila a aby už neboli prekračované normy prípustnej úrovne znečistenia ovzdušia.
MŽP v tejto súvislosti pripravuje nový zákon o ochrane ovzdušia. „Dokončili sme zmenu poplatkov za znečisťovanie ovzdušia, ktoré neboli zvyšované viac než 20 rokov. Po zmene sa stanú účinným ekonomickým nástrojom voči znečisťovateľom ovzdušia," spresnil rezort. Projekt LIFE IP sa venuje monitorovacím aktivitám, osvete a vzdelávaniu verejnosti najmä o správnom spôsobe vykurovania tuhým palivom. "Najväčším zdrojom znečistenia ovzdušia sú na Slovensku veľké priemyselné zdroje znečistenia a domové zdroje znečistenia," dodalo ministerstvo.
Podľa Budaja ochrana ovzdušia presahuje pôsobnosť jedného rezortu. „Z tohto dôvodu budem mobilizovať podporu ďalších rezortov, ako aj samosprávy. Na očistenie ovzdušia nad Slovenskom potrebujeme novú politickú a spoločenskú akceptáciu a ja som presvedčený, že ju dosiahneme,“ zdôraznil.
Rezort spresnil, že početnosť prekročení limitnej hodnoty PM10 vyjadrenej ako priemerná denná koncentrácia na území Slovenska za roky 2020 a 2019 významne poklesla. Podanie na Európsky súdny dvor však hodnotí znečistenie ovzdušia Slovenska aj za predošlé roky. EK vedie podľa MŽP za porušenie smernice o kvalite okolitého ovzdušia konanie voči 18 členským štátom EÚ.
Podľa správy EK Slovensko nedodržiavalo denné limitné hodnoty koncentrácie častíc PM10, ktoré sú právne záväzné od roku 2005. Údaje poskytnuté SR potvrdzujú systematické prekračovanie denných limitných hodnôt PM10 v Banskobystrickom kraji v rokoch 2005 – 2019 (okrem roku 2016) a v oblasti mesta Košice v rokoch 2005 – 2019 (okrem rokov 2015 a 2016).
Podľa EK sa nepreukázalo, že opatrenia slovenskej strany zamerané na kvalitu ovzdušia boli včasné a účinné. Slovensko neprijalo primerané opatrenia na zníženie koncentrácií PM10 v Banskobystrickom ani v Košickom kraji, a preto sa EK rozhodla prípad postúpiť Súdnemu dvoru Európskej únie.
EK v tejto súvislosti pripomenula, že znečistenie ovzdušia je v EÚ hlavným problémom z hľadiska zdravia obyvateľstva. Podľa odhadov Európskej agentúry pre životné prostredie (EEA) možno znečisteniu ovzdušia každoročne pripísať okolo 400.000 predčasných úmrtí v krajinách EÚ. PM10 sú častice s priemerom menším ako 10 mikrometrov a vyskytujú sa najmä v emisiách z priemyslu, dopravy a vykurovania domácností, ale produkujú sa tiež emisiami z poľnohospodárstva.
Minister vyhlásil, že kvalita ovzdušia je ako lakmusový papierik, ktorý odzrkadľuje, aká je environmentálna kondícia tej ktorej krajiny. „V úmrtnom liste to nebýva napísané, ale na Slovensku zomierame následkom znečisteného ovzdušia v podobe rôznych pľúcnych ochorení viac na infarkt myokardu, či na rakovinu," spresnil s tým, že Slovensko žne ovocie ignorácie voči ochrane ovzdušia z éry minulých vlád. Zároveň volá po razantnejších krokoch, aby sa kvalita ovzdušia na Slovensku zlepšila a aby už neboli prekračované normy prípustnej úrovne znečistenia ovzdušia.
MŽP v tejto súvislosti pripravuje nový zákon o ochrane ovzdušia. „Dokončili sme zmenu poplatkov za znečisťovanie ovzdušia, ktoré neboli zvyšované viac než 20 rokov. Po zmene sa stanú účinným ekonomickým nástrojom voči znečisťovateľom ovzdušia," spresnil rezort. Projekt LIFE IP sa venuje monitorovacím aktivitám, osvete a vzdelávaniu verejnosti najmä o správnom spôsobe vykurovania tuhým palivom. "Najväčším zdrojom znečistenia ovzdušia sú na Slovensku veľké priemyselné zdroje znečistenia a domové zdroje znečistenia," dodalo ministerstvo.
Podľa Budaja ochrana ovzdušia presahuje pôsobnosť jedného rezortu. „Z tohto dôvodu budem mobilizovať podporu ďalších rezortov, ako aj samosprávy. Na očistenie ovzdušia nad Slovenskom potrebujeme novú politickú a spoločenskú akceptáciu a ja som presvedčený, že ju dosiahneme,“ zdôraznil.
Rezort spresnil, že početnosť prekročení limitnej hodnoty PM10 vyjadrenej ako priemerná denná koncentrácia na území Slovenska za roky 2020 a 2019 významne poklesla. Podanie na Európsky súdny dvor však hodnotí znečistenie ovzdušia Slovenska aj za predošlé roky. EK vedie podľa MŽP za porušenie smernice o kvalite okolitého ovzdušia konanie voči 18 členským štátom EÚ.
Podľa správy EK Slovensko nedodržiavalo denné limitné hodnoty koncentrácie častíc PM10, ktoré sú právne záväzné od roku 2005. Údaje poskytnuté SR potvrdzujú systematické prekračovanie denných limitných hodnôt PM10 v Banskobystrickom kraji v rokoch 2005 – 2019 (okrem roku 2016) a v oblasti mesta Košice v rokoch 2005 – 2019 (okrem rokov 2015 a 2016).
Podľa EK sa nepreukázalo, že opatrenia slovenskej strany zamerané na kvalitu ovzdušia boli včasné a účinné. Slovensko neprijalo primerané opatrenia na zníženie koncentrácií PM10 v Banskobystrickom ani v Košickom kraji, a preto sa EK rozhodla prípad postúpiť Súdnemu dvoru Európskej únie.
EK v tejto súvislosti pripomenula, že znečistenie ovzdušia je v EÚ hlavným problémom z hľadiska zdravia obyvateľstva. Podľa odhadov Európskej agentúry pre životné prostredie (EEA) možno znečisteniu ovzdušia každoročne pripísať okolo 400.000 predčasných úmrtí v krajinách EÚ. PM10 sú častice s priemerom menším ako 10 mikrometrov a vyskytujú sa najmä v emisiách z priemyslu, dopravy a vykurovania domácností, ale produkujú sa tiež emisiami z poľnohospodárstva.