Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sucho sa nevyhýba ani Slovensku. Je ťažko predvídateľné a jeho následky v jednotlivých lokalitách môžu byť dlhodobejšie pre ekonomiku, ale aj samotnú prírodu.
Autor TASR
Bratislava 10. októbra (TASR) – Návrh opatrení na zmiernenie následkov sucha v podobe akčného plánu s názvom H2odnota v krajine pripravilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Súhrn najdôležitejších bodov predstavil dnes na tlačovej konferencii minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).
"Ak má niekto pochybnosti o globálnom otepľovaní, toto leto mal veľa príležitosti ich odstrániť. Stačilo sa pozrieť do studní na Záhorí alebo spýtať sa poľnohospodárov. Sucho sa nevyhýba ani Slovensku. Je ťažko predvídateľné a jeho následky v jednotlivých lokalitách môžu byť dlhodobejšie pre ekonomiku, ale aj samotnú prírodu," povedal minister. Podľa slov Sólymosa v porovnaní s inými európskymi krajinami je Slovensko na tom dobre. Klimatologička Lívia Labudová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) uviedla, že priemerná ročná teplota vzduchu na Slovensku vzrástla v rokoch 1991 až 2014 o jeden stupeň Celzia v porovnaní s rokmi 1961–1990. Podľa nej sa týmto spôsobom zvýšili nároky na vodu.
"Prirodzene suché regióny na Slovensku sa nachádzajú na juhu krajiny. Posúvajú sa postupne smerom na sever. SHMÚ monitoruje meteorologické a pôdne sucho od roku 2015 a v tomto roku sa začalo aj monitorovanie hydrologického sucha," povedala Labudová. V ostatných troch rokoch zasiahlo podľa jej slov sucho aspoň nejakú časť krajiny. V tomto roku sa prejavilo na západe Slovenska.
Pracovná skupina začala na akčnom pláne pracovať v apríli tohto roku. Podľa štátneho tajomníka MŽP SR Norberta Kurillu sa rokovania začali v septembri, pričom ministerstvo predstavilo dnes prvú verziu akčného plánu. Podľa ministra budú práce na projekte pokračovať.
Financie na opatrenia chce envirorezort čerpať z eurofondov a z Environmentálneho fondu. "Suma presiahne 100 miliónov eur, len v našom rezorte rátame s podporou projektov približne za približne 70 miliónov," uviedol Sólymos.
"Už dnes je otvorená výzva z Operačného programu Kvalita životného prostredia na 50 miliónov eur, kde chceme čerpať financovanie napríklad na budovanie lesných porastov. Zároveň je nevyhnutné zvýšiť čistenie sedimentov v riekach a vodných plochách. V mestách a obciach plánujeme podporovať opatrenie na zachytávanie dažďovej vody od jednoduchších systémov, ako sú jazierka a rybníky cez náročnejšie, napríklad zelené strechy," povedal Sólymos s tým, že rezort pripravuje na tento účel výzvu vo výške 17 miliónov eur. Vyhlásená by mala byť do konca tohto roka. Sólymos uviedol, že je potrebné sa zamerať aj na betónové strechy. Envirorezort chce, aby sa preferovala zatrávňovacia plocha. V poľnohospodárstve považuje rezort za potrebné vymeniť asi 510 kilometrov závlahových kanálov.
"Ak má niekto pochybnosti o globálnom otepľovaní, toto leto mal veľa príležitosti ich odstrániť. Stačilo sa pozrieť do studní na Záhorí alebo spýtať sa poľnohospodárov. Sucho sa nevyhýba ani Slovensku. Je ťažko predvídateľné a jeho následky v jednotlivých lokalitách môžu byť dlhodobejšie pre ekonomiku, ale aj samotnú prírodu," povedal minister. Podľa slov Sólymosa v porovnaní s inými európskymi krajinami je Slovensko na tom dobre. Klimatologička Lívia Labudová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) uviedla, že priemerná ročná teplota vzduchu na Slovensku vzrástla v rokoch 1991 až 2014 o jeden stupeň Celzia v porovnaní s rokmi 1961–1990. Podľa nej sa týmto spôsobom zvýšili nároky na vodu.
"Prirodzene suché regióny na Slovensku sa nachádzajú na juhu krajiny. Posúvajú sa postupne smerom na sever. SHMÚ monitoruje meteorologické a pôdne sucho od roku 2015 a v tomto roku sa začalo aj monitorovanie hydrologického sucha," povedala Labudová. V ostatných troch rokoch zasiahlo podľa jej slov sucho aspoň nejakú časť krajiny. V tomto roku sa prejavilo na západe Slovenska.
Pracovná skupina začala na akčnom pláne pracovať v apríli tohto roku. Podľa štátneho tajomníka MŽP SR Norberta Kurillu sa rokovania začali v septembri, pričom ministerstvo predstavilo dnes prvú verziu akčného plánu. Podľa ministra budú práce na projekte pokračovať.
Financie na opatrenia chce envirorezort čerpať z eurofondov a z Environmentálneho fondu. "Suma presiahne 100 miliónov eur, len v našom rezorte rátame s podporou projektov približne za približne 70 miliónov," uviedol Sólymos.
"Už dnes je otvorená výzva z Operačného programu Kvalita životného prostredia na 50 miliónov eur, kde chceme čerpať financovanie napríklad na budovanie lesných porastov. Zároveň je nevyhnutné zvýšiť čistenie sedimentov v riekach a vodných plochách. V mestách a obciach plánujeme podporovať opatrenie na zachytávanie dažďovej vody od jednoduchších systémov, ako sú jazierka a rybníky cez náročnejšie, napríklad zelené strechy," povedal Sólymos s tým, že rezort pripravuje na tento účel výzvu vo výške 17 miliónov eur. Vyhlásená by mala byť do konca tohto roka. Sólymos uviedol, že je potrebné sa zamerať aj na betónové strechy. Envirorezort chce, aby sa preferovala zatrávňovacia plocha. V poľnohospodárstve považuje rezort za potrebné vymeniť asi 510 kilometrov závlahových kanálov.
