Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015 ako výsledok medzinárodného úsilia od roku 2011 konsenzom 196 strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 4. novembra (TASR) - Globálna dohoda o zmene klímy z Paríža dnes vstupuje do platnosti. Európska komisia (EK) pripomenula, že bola uzavretá v Paríži v decembri 2015. Parížska dohoda vstupuje do platnosti 30 dní po tom, ako ju Európsky parlament (EP) začiatkom októbra ratifikoval, a len niekoľko dní pred klimatickou konferenciou OSN v marockom Marrákeši (7.-18.11.).
Stalo sa tak aj vďaka Európskej únii pod taktovkou slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Zmluvné strany Parížskej dohody si už čoskoro prvýkrát sadnú za spoločný rokovací stôl.
"Parížska dohoda vstupuje do platnosti v rekordne krátkom čase, čo je historická udalosť. Svet sa ide naozaj spoločne popasovať s globálnym otepľovaním. Sme však len na začiatku, práve sa pripravujeme na prvé rokovanie zmluvných strán v Maroku, kde by mala Parížska dohoda dostať prvé reálne kontúry," uviedol minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).
Podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič, ktorý bol v mene EÚ pri záverečnom podpise dohody, upozornil, že "je neuveriteľné", že sa svetu podarilo dosiahnuť dohodu, ktorá len rok od svojho uzavretia vstupuje do platnosti.
"V priebehu jedného roku došlo k vykonaniu procedurálnych krokov, ktoré inokedy trvajú aj niekoľko rokov. Po neúspechu Protokolu z Kjóta alebo konferencie OSN v Kodani je to výrazný úspech, ktorý predznamenáva obrat aj v globálnej politike o klimatických zmenách," skonštatoval slovenský eurokomisár.
Podľa jeho slov je dnes viac ako inokedy zrejmé, že uhlíkové emisie a znečistenie ovzdušia sa stávajú prioritou všetkých národných, regionálnych i lokálnych stratégií. Dodal, že hospodársky rast je možný aj vtedy, keď budeme znižovať emisie a vykonávať opatrenia na naplnenie energetických a klimatických cieľov v oblasti prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
"Rád by som vyzdvihol úlohu slovenského predsedníctva v Rade EÚ, pretože práve ono koncom septembra rozhodlo o zvolaní mimoriadnej Rady ministrov pre životné prostredie, aby sa urobilo všetko potrebné pre ratifikáciu Parížskej dohody. Ministrovi Lászlóvi Sólymosovi sa podarilo úspešne doviesť negociácie do úspešného konca. Je to veľký diplomatický úspech pre Slovensko," upozornil Šefčovič.
Konferencia v Marrákeši je zameraná na implementáciu Parížskej dohody, ktorá zostáva otvorená na ratifikáciu pre ďalšie krajiny sveta. EÚ bude na konferencii v Maroku zastupovať eurokomisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Caňete. Podľa jeho slov je Parížska dohoda "úspechom pre celú planétu", a preto treba udržať túto mimoriadnu dynamiku a získať podporu ďalších krajín pre jej ratifikáciu.
EÚ očakáva od podujatia v Marrákeši pokrok v kľúčových prvkoch dohody z Paríža, vrátane prístupu k financiám pre rozvojové krajiny a rozvoja a posilnenia procesov v rozvojových krajinách, aby si mohli splniť svoje národné klimatické plány.
Únia a jej členské štáty sú najväčšími finančnými prispievateľmi v rozvojových krajinách v oblasti klimatických zmien. Spoločne poskytujú asi tretinu verejných finančných prostriedkov určených na boj proti zmene klímy.
Na oslavu tejto udalosti Paríž, ktorý bol hostiteľom konferencie COP 21, dnes večer vysvieti na zeleno Eiffelovu vežu, Víťazný oblúk a nábrežia Seiny. Do zelena budú nasvietené aj budovy v ďalších metropolách, napríklad v Marrákeši, Naí Dillí, Sao Paule či Adelaide.
Na blížiacej sa klimatickej konferencii COP 22 v marockom Marrákeši (7.-18.11.) budú zmluvné strany diskutovať o implementácii dohody, detailoch kontroly a aj o reportovaní. Stretnú sa na nej aj najväčší znečisťovatelia ako Čína, Spojené štáty, EÚ, Brazília či India. Úniu bude zastupovať minister Sólymos ako predstaviteľ predsedajúcej krajiny v Rade EÚ.
Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015 ako výsledok medzinárodného úsilia od roku 2011 konsenzom 196 strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Nasledovali národné ratifikačné procesy. Jej cieľom je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia o maximálne dva stupne Celzia a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, len o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. V druhej polovici 21. storočia by sa mala dosiahnuť uhlíková neutralita, teda by sa malo vypustiť len toľko emisií skleníkových plynov, koľko ekosystémy dokážu zachytiť.
TASR informácie poskytol odbor komunikácie envirorezortu.
Stalo sa tak aj vďaka Európskej únii pod taktovkou slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Zmluvné strany Parížskej dohody si už čoskoro prvýkrát sadnú za spoločný rokovací stôl.
"Parížska dohoda vstupuje do platnosti v rekordne krátkom čase, čo je historická udalosť. Svet sa ide naozaj spoločne popasovať s globálnym otepľovaním. Sme však len na začiatku, práve sa pripravujeme na prvé rokovanie zmluvných strán v Maroku, kde by mala Parížska dohoda dostať prvé reálne kontúry," uviedol minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).
Podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič, ktorý bol v mene EÚ pri záverečnom podpise dohody, upozornil, že "je neuveriteľné", že sa svetu podarilo dosiahnuť dohodu, ktorá len rok od svojho uzavretia vstupuje do platnosti.
"V priebehu jedného roku došlo k vykonaniu procedurálnych krokov, ktoré inokedy trvajú aj niekoľko rokov. Po neúspechu Protokolu z Kjóta alebo konferencie OSN v Kodani je to výrazný úspech, ktorý predznamenáva obrat aj v globálnej politike o klimatických zmenách," skonštatoval slovenský eurokomisár.
Podľa jeho slov je dnes viac ako inokedy zrejmé, že uhlíkové emisie a znečistenie ovzdušia sa stávajú prioritou všetkých národných, regionálnych i lokálnych stratégií. Dodal, že hospodársky rast je možný aj vtedy, keď budeme znižovať emisie a vykonávať opatrenia na naplnenie energetických a klimatických cieľov v oblasti prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
"Rád by som vyzdvihol úlohu slovenského predsedníctva v Rade EÚ, pretože práve ono koncom septembra rozhodlo o zvolaní mimoriadnej Rady ministrov pre životné prostredie, aby sa urobilo všetko potrebné pre ratifikáciu Parížskej dohody. Ministrovi Lászlóvi Sólymosovi sa podarilo úspešne doviesť negociácie do úspešného konca. Je to veľký diplomatický úspech pre Slovensko," upozornil Šefčovič.
Konferencia v Marrákeši je zameraná na implementáciu Parížskej dohody, ktorá zostáva otvorená na ratifikáciu pre ďalšie krajiny sveta. EÚ bude na konferencii v Maroku zastupovať eurokomisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Caňete. Podľa jeho slov je Parížska dohoda "úspechom pre celú planétu", a preto treba udržať túto mimoriadnu dynamiku a získať podporu ďalších krajín pre jej ratifikáciu.
EÚ očakáva od podujatia v Marrákeši pokrok v kľúčových prvkoch dohody z Paríža, vrátane prístupu k financiám pre rozvojové krajiny a rozvoja a posilnenia procesov v rozvojových krajinách, aby si mohli splniť svoje národné klimatické plány.
Únia a jej členské štáty sú najväčšími finančnými prispievateľmi v rozvojových krajinách v oblasti klimatických zmien. Spoločne poskytujú asi tretinu verejných finančných prostriedkov určených na boj proti zmene klímy.
Paríž vysvieti na zeleno Eiffelovu vežu na počesť dohody o klíme
Na oslavu tejto udalosti Paríž, ktorý bol hostiteľom konferencie COP 21, dnes večer vysvieti na zeleno Eiffelovu vežu, Víťazný oblúk a nábrežia Seiny. Do zelena budú nasvietené aj budovy v ďalších metropolách, napríklad v Marrákeši, Naí Dillí, Sao Paule či Adelaide.
Na blížiacej sa klimatickej konferencii COP 22 v marockom Marrákeši (7.-18.11.) budú zmluvné strany diskutovať o implementácii dohody, detailoch kontroly a aj o reportovaní. Stretnú sa na nej aj najväčší znečisťovatelia ako Čína, Spojené štáty, EÚ, Brazília či India. Úniu bude zastupovať minister Sólymos ako predstaviteľ predsedajúcej krajiny v Rade EÚ.
Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015 ako výsledok medzinárodného úsilia od roku 2011 konsenzom 196 strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Nasledovali národné ratifikačné procesy. Jej cieľom je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia o maximálne dva stupne Celzia a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, len o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. V druhej polovici 21. storočia by sa mala dosiahnuť uhlíková neutralita, teda by sa malo vypustiť len toľko emisií skleníkových plynov, koľko ekosystémy dokážu zachytiť.
TASR informácie poskytol odbor komunikácie envirorezortu.