Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko je zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva od roku 1993 a do zoznamu UNESCO doposiaľ zapísalo sedem pamiatok, z toho päť kultúrnych a dve prírodné.
Autor TASR
Bratislava 18. septembra (TASR) – O pokračovaní v spolupráci pri propagovaní značky UNESCO, ktorá má posilniť ekonomický rast v menej rozvinutých regiónoch Slovenska, aj realizovaní programu Svetové dedičstvo a udržateľný cestovných ruch dnes rokoval štátny tajomník envirorezortu Norbert Kurilla s riaditeľkou Centra svetového dedičstva UNESCO Mechtildou Rössler.
"Cestovný ruch je najvýznamnejším spojením medzi ochranou prírodného dedičstva a udržateľným rozvojom. Správnym manažmentom môže turizmus prispieť k rozvoju a ochrane prírodného dedičstva a životného prostredia," povedal Kurilla.
Modelovou ukážkou tradičného obhospodarovania lesov, kde ochrana prírody ide ruka v ruke s rozvojom cestovného ruchu, má byť podľa envirorezortu Poľana. Zástupkyňa UNESCO ju v utorok 19. septembra navštívi spoločne s riaditeľkou Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana Vladimírou Fabriciusovou. Tá v júni tohto roka získala medzinárodnú cenu Michela Batissa, ktorú UNESCO udeľuje najlepším svetovým manažérom chránených území.
Šéfka Centra svetového dedičstva UNESCO sa zúčastní otvorenej diskusie, kde sa stretne s predstaviteľmi súkromného sektora, miestnymi podnikateľmi, zástupcami akademickej obce a odborníkmi rezortov životného prostredia, zahraničných vecí a kultúry. Cieľom je hľadať riešenia podpory využitia značky UNESCO v kombinácii s ochranou prírodného bohatstva a turizmom.
Slovensko je zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva od roku 1993 a do zoznamu UNESCO doposiaľ zapísalo sedem pamiatok, z toho päť kultúrnych a dve prírodné. Konkrétne ide o Banskú Štiavnicu a technické pamiatky okolia, Levoču, Spišský hrad a pamiatky okolia, rezerváciu ľudovej architektúry Vlkolínec, historické jadro mesta Bardejov, drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka, staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy a jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu. Súčasťou svetovej siete biosférických rezervácií UNESCO sú aj štyri lokality Slovenska. Patrí sem Biosférická rezervácia Slovenský kras, Poľana, Východné Karpaty a Tatry.
"Slovensko má veľký potenciál efektívnejšie zhodnocovať význam lokalít zapísaných do zoznamu svetového dedičstva," doplnil Kurilla.
"Cestovný ruch je najvýznamnejším spojením medzi ochranou prírodného dedičstva a udržateľným rozvojom. Správnym manažmentom môže turizmus prispieť k rozvoju a ochrane prírodného dedičstva a životného prostredia," povedal Kurilla.
Modelovou ukážkou tradičného obhospodarovania lesov, kde ochrana prírody ide ruka v ruke s rozvojom cestovného ruchu, má byť podľa envirorezortu Poľana. Zástupkyňa UNESCO ju v utorok 19. septembra navštívi spoločne s riaditeľkou Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana Vladimírou Fabriciusovou. Tá v júni tohto roka získala medzinárodnú cenu Michela Batissa, ktorú UNESCO udeľuje najlepším svetovým manažérom chránených území.
Šéfka Centra svetového dedičstva UNESCO sa zúčastní otvorenej diskusie, kde sa stretne s predstaviteľmi súkromného sektora, miestnymi podnikateľmi, zástupcami akademickej obce a odborníkmi rezortov životného prostredia, zahraničných vecí a kultúry. Cieľom je hľadať riešenia podpory využitia značky UNESCO v kombinácii s ochranou prírodného bohatstva a turizmom.
Slovensko je zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva od roku 1993 a do zoznamu UNESCO doposiaľ zapísalo sedem pamiatok, z toho päť kultúrnych a dve prírodné. Konkrétne ide o Banskú Štiavnicu a technické pamiatky okolia, Levoču, Spišský hrad a pamiatky okolia, rezerváciu ľudovej architektúry Vlkolínec, historické jadro mesta Bardejov, drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka, staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy a jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu. Súčasťou svetovej siete biosférických rezervácií UNESCO sú aj štyri lokality Slovenska. Patrí sem Biosférická rezervácia Slovenský kras, Poľana, Východné Karpaty a Tatry.
"Slovensko má veľký potenciál efektívnejšie zhodnocovať význam lokalít zapísaných do zoznamu svetového dedičstva," doplnil Kurilla.
