Rezort tiež navrhuje upustiť od poplatku za oxid uhoľnatý (CO) pre zdroje znečisťovania ovzdušia zaradené do obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov.
Autor TASR
Bratislava 12. mája (TASR) – Poplatky za znečistenie ovzdušia by mali platiť len významní znečisťovatelia, ktorých je na Slovensku asi 2560. Poplatok má vzrásť z doterajších 34 eur na 100 eur za rok, čím sa zníži počet poplatníkov. Navrhuje to Ministerstvo životného prostredie (MŽP) SR v zákone o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, ktorý predložilo do medzirezortného pripomienkového konania (MPK).
"Navrhovanou právnou úpravou sa dosiahne posilnenie princípu 'znečisťovateľ platí', zníženie administratívnej záťaže jednak pre prevádzkovateľov malých zdrojov znečisťovania ovzdušia, ale aj pre úradníkov v obciach sa dosiahne významné zjednodušenie platenia poplatkov a žiadaný environmentálny prínos," uvádza MŽP.
Envirorezort v materiáli konštatuje, že v súčasnosti sú poplatky za znečistenie ovzdušia neprimerane nízke. Nové základné poplatky majú reflektovať negatívne vplyvy vypúšťania znečisťujúcich látok do ovzdušia. Majú tiež motivovať znečisťovateľov ovzdušia k ďalšiemu znižovaniu emisií.
Návrh zákona počíta s postupným zvyšovaním sadzby poplatkov počas štyroch rokov. Plný poplatok by tak mali prevádzkovatelia platiť v roku 2025. Následne od roku 2026 sa navrhuje každoročné navyšovanie poplatkov prispôsobené výške inflácie, uvádza ministerstvo.
Rezort tiež navrhuje upustiť od poplatku za oxid uhoľnatý (CO) pre zdroje znečisťovania ovzdušia zaradené do obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. Za emisie CO z biomasy by sa naďalej platiť malo. Plánuje sa zrušiť aj poplatkový režim pre zdroje znečisťovania ovzdušia, ktoré využíva hnedé uhlie so slovenským pôvodom. "Keďže hnedé uhlie predstavuje emisne náročné palivo, takéto zvýhodňovanie nemá environmentálne opodstatnenie," tvrdí envirorezort.
Výnosy z poplatkov za znečisťovanie ovzdušia sú príjmom Environmentálneho fondu. Výnosy z poplatkov za emisie znečisťujúcich látok vypustené v roku 2019 predstavovali takmer osem miliónov eur. Očakáva sa, že po zavedení nových pravidiel by v roku 2025 mohli narásť na viac ako 37 miliónov eur.
"Navrhovanou právnou úpravou sa dosiahne posilnenie princípu 'znečisťovateľ platí', zníženie administratívnej záťaže jednak pre prevádzkovateľov malých zdrojov znečisťovania ovzdušia, ale aj pre úradníkov v obciach sa dosiahne významné zjednodušenie platenia poplatkov a žiadaný environmentálny prínos," uvádza MŽP.
Envirorezort v materiáli konštatuje, že v súčasnosti sú poplatky za znečistenie ovzdušia neprimerane nízke. Nové základné poplatky majú reflektovať negatívne vplyvy vypúšťania znečisťujúcich látok do ovzdušia. Majú tiež motivovať znečisťovateľov ovzdušia k ďalšiemu znižovaniu emisií.
Návrh zákona počíta s postupným zvyšovaním sadzby poplatkov počas štyroch rokov. Plný poplatok by tak mali prevádzkovatelia platiť v roku 2025. Následne od roku 2026 sa navrhuje každoročné navyšovanie poplatkov prispôsobené výške inflácie, uvádza ministerstvo.
Rezort tiež navrhuje upustiť od poplatku za oxid uhoľnatý (CO) pre zdroje znečisťovania ovzdušia zaradené do obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. Za emisie CO z biomasy by sa naďalej platiť malo. Plánuje sa zrušiť aj poplatkový režim pre zdroje znečisťovania ovzdušia, ktoré využíva hnedé uhlie so slovenským pôvodom. "Keďže hnedé uhlie predstavuje emisne náročné palivo, takéto zvýhodňovanie nemá environmentálne opodstatnenie," tvrdí envirorezort.
Výnosy z poplatkov za znečisťovanie ovzdušia sú príjmom Environmentálneho fondu. Výnosy z poplatkov za emisie znečisťujúcich látok vypustené v roku 2019 predstavovali takmer osem miliónov eur. Očakáva sa, že po zavedení nových pravidiel by v roku 2025 mohli narásť na viac ako 37 miliónov eur.