Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šéf envirorezortu deklaruje, že intenzívne pracujú na eliminácii jej vplyvu na životné prostredie. So sanáciou skládky by sa mohlo začať už budúci rok.
Autor TASR
Bratislava 16. júna (TASR) - Zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove nie sú nateraz kontaminovanou podzemnou vodou z bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni ohrozené. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).
Kontaminácia sa podľa jeho slov týka len bratislavských mestských častí Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. "Obyvatelia Rovinky, Dunajskej Lužnej, Mosta pri Bratislave a Miloslavova nie sú ohrození kontaminovanou podzemnou vodou," skonštatoval Sólymos. Reagoval tak na diskusiu, ktorá sa v posledných dňoch okolo skládky vo Vrakuni rozprúdila.
Šéf envirorezortu deklaruje, že intenzívne pracujú na eliminácii jej vplyvu na životné prostredie. So sanáciou skládky by sa mohlo začať už budúci rok, presný termín určí až úspešné ukončenie verejného obstarávania, ktoré bolo spustené na jar. Náklady na odstránenie environmentálnej záťaže sa odhadujú na viac ako 30 miliónov eur. Konečnú sumu však určí verejné obstarávanie. Využiť sa majú eurofondy.
Na sanáciu skládky sa má použiť metóda enkapsulácie, ktorou sa jej obsah zaizoluje od okolitého prostredia. Ak by sa táto environmentálna záťaž mala úplne odstrániť, stálo by to okolo 114 miliónov eur, čo je podľa rezortu drahá záležitosť a budovať "novú" skládku nebezpečného odpadu nevidí reálne.
Koncom mája ministerstvo adresovalo list dotknutým bratislavským mestských častiam so žiadosťou, aby verejnosť informovali o kontaminácii podzemných vôd zo skládky vo Vrakuni. "Vyzvali sme ich, aby opätovne zabezpečili informovanie verejnosti, aby nepoužívala vodu zo studní na polievanie koreňovej a listovej zeleniny, kúpanie, sprchovanie či napúšťanie bazénov," povedal Sólymos. Kontaminačným mrakom je podľa ministerstva zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Obce Rovinka, Dunajská Lužná, Most pri Bratislave a Miloslavov nie sú týmto mrakom zasiahnuté, ale sú situované v smere možného šírenia sa kontaminácie. "Priamo na skládke sme identifikovali okolo 400 chemických látok. V podzemnej vode sme našli šesť látok, ktoré prekračujú limit," uviedla generálna riaditeľka sekcie geológie a prírodných zdrojov na ministerstve Vlasta Jánová s tým, že ide najmä o herbicídy a pesticídy. Kontaminovaná podzemná voda sa podľa jej slov bude čerpať v predpolí skládky a čistiť v čistiarni kontaminovaných vôd, ktorá bude postavená.
Jindra Holíková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave uviedla, že škodliviny vyskytujúce sa v podzemnej vode sú vo veľmi nízkych koncentráciách. Človek má schopnosť podľa nej pri nízkej hladine týchto látok ich detoxikovať bez toho, aby došlo k poškodeniu zdravia. "Jednorazové použitie aj kontaminovaných plodín z tejto oblasti nepredstavuje zdravotné riziko. Problémom je pokiaľ by sme dlhú dobu používali takéto potraviny a nestriedali ich s ničím iným," priblížila. Podobné to je podľa nej aj pri používaní vody zo studní v dotknutom území napríklad na kúpanie.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.
Kontaminácia sa podľa jeho slov týka len bratislavských mestských častí Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. "Obyvatelia Rovinky, Dunajskej Lužnej, Mosta pri Bratislave a Miloslavova nie sú ohrození kontaminovanou podzemnou vodou," skonštatoval Sólymos. Reagoval tak na diskusiu, ktorá sa v posledných dňoch okolo skládky vo Vrakuni rozprúdila.
Šéf envirorezortu deklaruje, že intenzívne pracujú na eliminácii jej vplyvu na životné prostredie. So sanáciou skládky by sa mohlo začať už budúci rok, presný termín určí až úspešné ukončenie verejného obstarávania, ktoré bolo spustené na jar. Náklady na odstránenie environmentálnej záťaže sa odhadujú na viac ako 30 miliónov eur. Konečnú sumu však určí verejné obstarávanie. Využiť sa majú eurofondy.
Na sanáciu skládky sa má použiť metóda enkapsulácie, ktorou sa jej obsah zaizoluje od okolitého prostredia. Ak by sa táto environmentálna záťaž mala úplne odstrániť, stálo by to okolo 114 miliónov eur, čo je podľa rezortu drahá záležitosť a budovať "novú" skládku nebezpečného odpadu nevidí reálne.
Koncom mája ministerstvo adresovalo list dotknutým bratislavským mestských častiam so žiadosťou, aby verejnosť informovali o kontaminácii podzemných vôd zo skládky vo Vrakuni. "Vyzvali sme ich, aby opätovne zabezpečili informovanie verejnosti, aby nepoužívala vodu zo studní na polievanie koreňovej a listovej zeleniny, kúpanie, sprchovanie či napúšťanie bazénov," povedal Sólymos. Kontaminačným mrakom je podľa ministerstva zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Obce Rovinka, Dunajská Lužná, Most pri Bratislave a Miloslavov nie sú týmto mrakom zasiahnuté, ale sú situované v smere možného šírenia sa kontaminácie. "Priamo na skládke sme identifikovali okolo 400 chemických látok. V podzemnej vode sme našli šesť látok, ktoré prekračujú limit," uviedla generálna riaditeľka sekcie geológie a prírodných zdrojov na ministerstve Vlasta Jánová s tým, že ide najmä o herbicídy a pesticídy. Kontaminovaná podzemná voda sa podľa jej slov bude čerpať v predpolí skládky a čistiť v čistiarni kontaminovaných vôd, ktorá bude postavená.
Jindra Holíková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave uviedla, že škodliviny vyskytujúce sa v podzemnej vode sú vo veľmi nízkych koncentráciách. Človek má schopnosť podľa nej pri nízkej hladine týchto látok ich detoxikovať bez toho, aby došlo k poškodeniu zdravia. "Jednorazové použitie aj kontaminovaných plodín z tejto oblasti nepredstavuje zdravotné riziko. Problémom je pokiaľ by sme dlhú dobu používali takéto potraviny a nestriedali ich s ničím iným," priblížila. Podobné to je podľa nej aj pri používaní vody zo studní v dotknutom území napríklad na kúpanie.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.
