Ministerstvo však podľa Budaja zverejní v krátkej dobe návrh ďalšieho postupu vo veci vrakunskej envirozáťaže.
Autor TASR
Bratislava 10. januára (TASR) – Ani po takmer dvoch rokoch od nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia pre projekt sanácie bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni nie je známe, kedy sa začne so samotnými sanačnými prácami. Ich začiatok brzdia podľa dočasne povereného ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽANO) zdĺhavé procesy, najmä majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov. Zopakoval to v rozhovore pre TASR.
Ubezpečil, že ministerstvo hľadá riešenie v súlade s právnymi predpismi pre zabezpečenie právneho vzťahu k pozemkom. "Riešenie je však závislé aj od dohody so súčasnými vlastníkmi, s ktorými MŽP komunikuje," skonštatoval Budaj. Bez právneho vzťahu k pozemkom totiž nie je možné v sanácii pokračovať.
Ministerstvo však podľa Budaja zverejní v krátkej dobe návrh ďalšieho postupu vo veci vrakunskej envirozáťaže. Zverejnenie postupu pritom envirorezort spomínal už v odpovediach pre TASR vlani v septembri. Ministerstvo sa podľa vlastných slov zodpovedné necíti. Argumentuje tým, že procesy, ktoré samotné práce brzdia, nemá envirorezort priamo vo svojich rukách.
Pre sanáciu skládky je potrebný právny vzťah ku všetkým pozemkom, na ktorých sa má realizovať. Niektorí vlastníci však rozhodnutia o vyvlastnení napadli. Taktiež niektoré subjekty podali žaloby na Krajský súd v Bratislave proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava (OÚ BA) vo veci vydaného stavebného povolenia.
"Za pozitívny signál vnímame rozhodnutie okresného úradu, ktorý nepovolil obnovu napadnutého konania vo veci vydaného stavebného povolenia na sanáciu skládky," poznamenal Budaj. Opätovne zopakoval, že prioritou ministerstva je ochrana životného prostredia a zdravia ľudí pri odstraňovaní environmentálnych záťaží vrátane envirozáťaže vo Vrakuni.
Skládku vo Vrakuni, z ktorej do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy, chce štát sanovať metódou enkapsulácie. Vybudovať sa má podzemná tesniaca stena, ktorou sa zdroj znečistenia odizoluje od okolitého prostredia. Súčasťou má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Hoci sa spustenie prác očakávalo ešte v roku 2018, doteraz sa tak nestalo.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.
Práce by mali po ich spustení v zmysle projektu trvať 3,5 roka, a to vrátane dvojročného posanačného monitoringu.
Ubezpečil, že ministerstvo hľadá riešenie v súlade s právnymi predpismi pre zabezpečenie právneho vzťahu k pozemkom. "Riešenie je však závislé aj od dohody so súčasnými vlastníkmi, s ktorými MŽP komunikuje," skonštatoval Budaj. Bez právneho vzťahu k pozemkom totiž nie je možné v sanácii pokračovať.
Ministerstvo však podľa Budaja zverejní v krátkej dobe návrh ďalšieho postupu vo veci vrakunskej envirozáťaže. Zverejnenie postupu pritom envirorezort spomínal už v odpovediach pre TASR vlani v septembri. Ministerstvo sa podľa vlastných slov zodpovedné necíti. Argumentuje tým, že procesy, ktoré samotné práce brzdia, nemá envirorezort priamo vo svojich rukách.
Pre sanáciu skládky je potrebný právny vzťah ku všetkým pozemkom, na ktorých sa má realizovať. Niektorí vlastníci však rozhodnutia o vyvlastnení napadli. Taktiež niektoré subjekty podali žaloby na Krajský súd v Bratislave proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava (OÚ BA) vo veci vydaného stavebného povolenia.
"Za pozitívny signál vnímame rozhodnutie okresného úradu, ktorý nepovolil obnovu napadnutého konania vo veci vydaného stavebného povolenia na sanáciu skládky," poznamenal Budaj. Opätovne zopakoval, že prioritou ministerstva je ochrana životného prostredia a zdravia ľudí pri odstraňovaní environmentálnych záťaží vrátane envirozáťaže vo Vrakuni.
Skládku vo Vrakuni, z ktorej do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy, chce štát sanovať metódou enkapsulácie. Vybudovať sa má podzemná tesniaca stena, ktorou sa zdroj znečistenia odizoluje od okolitého prostredia. Súčasťou má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Hoci sa spustenie prác očakávalo ešte v roku 2018, doteraz sa tak nestalo.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.
Práce by mali po ich spustení v zmysle projektu trvať 3,5 roka, a to vrátane dvojročného posanačného monitoringu.