Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najvyšší kontrolný úrad envirorezortu vyčítal najmä chýbajúcu ucelenú stratégiu znižovania emisií a znečisťujúcich látok.
Autor TASR
Bratislava 3. apríla (TASR) - Zistenia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR o nedostatkoch v kvalite ovzdušia a jeho odporúčania envirorezort neprekvapili. "Práve naopak, sú signálom, že pokračujeme smerom, ktorým sme sa vybrali pred dvoma rokmi," povedal pre TASR hovorca Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Tomáš Ferenčák.
"Prvé kroky sme už urobili. Novelizáciou zákona o ovzduší v minulom roku ministerstvo rozšírilo povinnosti Slovenského meteorologického ústavu v oblasti poskytovania informácií verejnosti, vrátane informácií o smogových situáciách. Vytvorili aj priestor pre vznik takzvaných nízkoemisných zón," povedal Ferenčák.
"Výsledky monitorovania ukazujú, že už prijaté opatrenia viedli v mnohých oblastiach ku zlepšeniu kvality ovzdušia. Preto veríme, že naše súčasné a najmä pripravované kroky povedú k ďalšiemu zlepšeniu kvality ovzdušia v blízkom období," dodal. Od roku 2004 sa napríklad počet obyvateľov, ktorí žijú v oblastiach so zhoršenou kvalitou ovzdušia, znížil o viac než polovicu.
Ministerstvo momentálne pracuje na ďalšom kroku - Stratégii ochrany ovzdušia. "Za týmto účelom sa od roku 2016 stretávajú odborné pracovné skupiny," spresnil hovorca MŽP. Tie sa zameriavajú napríklad na ekologizáciu dopravy, podporu ekologickej mestskej hromadnej dopravy či obmedzenie emisií z vykurovania domácností. Zlepšenie kvality ovzdušia je zároveň jednou z priorít pripravovanej Envirostratégie 2030.
Okrem legislatívnych krokov rezort pracuje aj na priamej podpore projektov, napríklad cez výzvu na podporu elektromobility. V rámci nej môžu samosprávy získať autá s elektronickým pohonom. V predchádzajúcich projektoch pod hlavičkou MŽP kontrolóri zistili viaceré nedostatky, ale zhodnotili, že stanovené ciele splnili.
NKÚ envirorezortu vyčítal najmä chýbajúcu ucelenú stratégiu znižovania emisií a znečisťujúcich látok. Zároveň odporúčal prijať nové opatrenia zamerané napríklad na ekologizáciu dopravy, zintenzívniť financovanie takýchto opatrení, posilniť medzirezortnú spoluprácu a spoluprácu so samosprávami.
"Prvé kroky sme už urobili. Novelizáciou zákona o ovzduší v minulom roku ministerstvo rozšírilo povinnosti Slovenského meteorologického ústavu v oblasti poskytovania informácií verejnosti, vrátane informácií o smogových situáciách. Vytvorili aj priestor pre vznik takzvaných nízkoemisných zón," povedal Ferenčák.
"Výsledky monitorovania ukazujú, že už prijaté opatrenia viedli v mnohých oblastiach ku zlepšeniu kvality ovzdušia. Preto veríme, že naše súčasné a najmä pripravované kroky povedú k ďalšiemu zlepšeniu kvality ovzdušia v blízkom období," dodal. Od roku 2004 sa napríklad počet obyvateľov, ktorí žijú v oblastiach so zhoršenou kvalitou ovzdušia, znížil o viac než polovicu.
Ministerstvo momentálne pracuje na ďalšom kroku - Stratégii ochrany ovzdušia. "Za týmto účelom sa od roku 2016 stretávajú odborné pracovné skupiny," spresnil hovorca MŽP. Tie sa zameriavajú napríklad na ekologizáciu dopravy, podporu ekologickej mestskej hromadnej dopravy či obmedzenie emisií z vykurovania domácností. Zlepšenie kvality ovzdušia je zároveň jednou z priorít pripravovanej Envirostratégie 2030.
Okrem legislatívnych krokov rezort pracuje aj na priamej podpore projektov, napríklad cez výzvu na podporu elektromobility. V rámci nej môžu samosprávy získať autá s elektronickým pohonom. V predchádzajúcich projektoch pod hlavičkou MŽP kontrolóri zistili viaceré nedostatky, ale zhodnotili, že stanovené ciele splnili.
NKÚ envirorezortu vyčítal najmä chýbajúcu ucelenú stratégiu znižovania emisií a znečisťujúcich látok. Zároveň odporúčal prijať nové opatrenia zamerané napríklad na ekologizáciu dopravy, zintenzívniť financovanie takýchto opatrení, posilniť medzirezortnú spoluprácu a spoluprácu so samosprávami.
