Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministerstvo životného prostredia je presvedčené, že národné parky môžu byť jedným z pilierov rozvoja regiónov.
Autor TASR
Bratislava 16. augusta (TASR) - Zonácie národných parkov predstavujú príležitosti ekonomického rastu pre regióny. Sú nevyhnutné pre určenie jasných pravidiel v chránených územiach. Informovalo o tom Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, ktoré považuje zonácie za prioritu pri ochrane najvzácnejších lokalít Slovenska. Reagovalo tak na Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré požaduje stiahnutie návrhu zonácie Národného parku Veľká Fatra z legislatívneho procesu a jeho prepracovanie.
"Dobre fungujúce národné parky sú dnes pilierom rozvoja regiónov v zahraničí aj na Slovensku. Generujú nové pracovné miesta, efektívnejšie chránia prírodné dedičstvo krajiny a predovšetkým vyhlásením zonácie sa končia dlhoročné spory o správu územia," uviedol envirorezort.
Postupným ukončením zonácií sa podľa MŽP definujú jasné, predvídateľné a transparentné pravidlá na ochranu, rozvoj či pre podnikateľské aktivity v území. "Potenciálni investori vedia, kde môžu investovať. Hospodári majú jasnú predstavu, kde a ako môžu ťažiť. Ochranári a vedci majú presne stanovené, kde môžu nerušene sledovať prírodné procesy. Pre obyvateľov, obce, mestá a celé regióny národných parkov je prínosom diverzifikácia a nárast pracovných príležitostí," vysvetlilo.
Výhody zonácie podľa envirorezortu potvrdzujú Pieninský národný park, Národný park Slovenský raj a Muránska planina, ktoré procesom už prešli. Poukazuje, že sa tam skončili dlhoročné spory a naštartovala sa spolupráca subjektov pri rozvoji národného parku aj celého regiónu.
Ministerstvo životného prostredia je presvedčené, že národné parky môžu byť jedným z pilierov rozvoja regiónov. "Na rozdiel od výrobného podniku nehrozí ani presťahovanie výroby do iného štátu alebo zatvorenie prevádzky. O národné parky sa môže Slovensko pripraviť len samo," skonštatovalo.
ZMOS požaduje stiahnutie návrhu zonácie Národného parku Veľká Fatra z legislatívneho procesu a jeho prepracovanie. Samosprávam chýba napríklad riešenie výpadku dane z nehnuteľnosti, kritizujú aj celkovú nejasnosť zonácie. Z návrhu nariadenia vlády vyplýva, že nová zonácia Veľkej Fatry by mohla začať platiť od 1. januára 2024.
"Dobre fungujúce národné parky sú dnes pilierom rozvoja regiónov v zahraničí aj na Slovensku. Generujú nové pracovné miesta, efektívnejšie chránia prírodné dedičstvo krajiny a predovšetkým vyhlásením zonácie sa končia dlhoročné spory o správu územia," uviedol envirorezort.
Postupným ukončením zonácií sa podľa MŽP definujú jasné, predvídateľné a transparentné pravidlá na ochranu, rozvoj či pre podnikateľské aktivity v území. "Potenciálni investori vedia, kde môžu investovať. Hospodári majú jasnú predstavu, kde a ako môžu ťažiť. Ochranári a vedci majú presne stanovené, kde môžu nerušene sledovať prírodné procesy. Pre obyvateľov, obce, mestá a celé regióny národných parkov je prínosom diverzifikácia a nárast pracovných príležitostí," vysvetlilo.
Výhody zonácie podľa envirorezortu potvrdzujú Pieninský národný park, Národný park Slovenský raj a Muránska planina, ktoré procesom už prešli. Poukazuje, že sa tam skončili dlhoročné spory a naštartovala sa spolupráca subjektov pri rozvoji národného parku aj celého regiónu.
Ministerstvo životného prostredia je presvedčené, že národné parky môžu byť jedným z pilierov rozvoja regiónov. "Na rozdiel od výrobného podniku nehrozí ani presťahovanie výroby do iného štátu alebo zatvorenie prevádzky. O národné parky sa môže Slovensko pripraviť len samo," skonštatovalo.
ZMOS požaduje stiahnutie návrhu zonácie Národného parku Veľká Fatra z legislatívneho procesu a jeho prepracovanie. Samosprávam chýba napríklad riešenie výpadku dane z nehnuteľnosti, kritizujú aj celkovú nejasnosť zonácie. Z návrhu nariadenia vlády vyplýva, že nová zonácia Veľkej Fatry by mohla začať platiť od 1. januára 2024.
