Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Muránska planina by mala byť rozdelená na štyri zóny. V zóne A má platiť piaty stupeň ochrany a mala by byť bezzásahovým územím. Jej výmera by mala byť 7645 hektárov.
Autor TASR
Bratislava 10. februára (TASR) - Celková výmera národného parku Muránska planina by mala byť po zonácii nižšia ako sa predpokladalo v návrhu z roku 2020. Bezzásahové územie by malo namiesto pôvodných 50 percent územia národného parku tvoriť 41,3 percenta. Vyplýva to z predbežnej informácie o návrhu nariadenia vlády SR, ktorým sa vyhlasuje Národný park Muránska planina, jeho zóny a ochranné pásmo. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR ju zverejnilo na portáli právnych predpisov Slov-Lex.
Pôvodne sa mala celková rozloha národného parku zvýšiť zo súčasných asi 20.000 hektárov približne na 25.000 hektárov. Podľa nového návrhu by celková výmera Muránskej planiny mala byť 18.514 hektárov. Jej ochranné pásma by mali mať 13.359 hektárov. "V oboch prípadoch ide o značné zníženie výmery oproti nariadeniu vlády z roku 1997 i zámeru zverejnenému v roku 2020," uvádza envirorezort. Dodáva, že lokality, ktoré už nebudú súčasťou národného parku, budú vyhlásené v inej kategórii chráneného územia.
Muránska planina by mala byť rozdelená na štyri zóny. V zóne A má platiť piaty stupeň ochrany a mala by byť bezzásahovým územím. Jej výmera by mala byť 7645 hektárov. Biotopy by tak mali mať nerušený, samovoľný vývoj bez zásahu človeka, uvádza Štátna ochrana prírody SR v projekte ochrany Národného parku Muránska planina.
Predmetom ochrany je niekoľko biotopov európskeho významu, napríklad lipovo-javorové sutinové lesy či teplomilné submediteránne dubové lesy. Ďalej to je osem druhov rastlín európskeho významu, ako lykovec muránsky, poniklec prostredný či tis obyčajný. Ochrániť by sa malo aj 51 rastlín národného významu. Spomedzi živočíchov ide o ochranu vlka, rysa, sysľa pasienkového, mloka bodkovaného i koníka pestrého.
Zámer na zonáciu Muránskej planiny zverejnil Okresný úrad v Banskej Bystrici v roku 2020. Zvýšiť sa mal podiel bezzásahových území na 50 percent výmery národného parku. K zámeru bol doručený vysoký počet pripomienok, opisuje v materiáli MŽP. Na základe pripomienok a rokovaní sa vypracoval nový návrh. Proti zonácii Muránskej planiny sa pred dvoma rokmi postavil predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Proces zonácie chcel vtedy zastaviť. Pri podiele 50-percentného bezzásahového územia varoval pred stratou pracovných miest a peňazí pre samosprávy.
Pôvodne sa mala celková rozloha národného parku zvýšiť zo súčasných asi 20.000 hektárov približne na 25.000 hektárov. Podľa nového návrhu by celková výmera Muránskej planiny mala byť 18.514 hektárov. Jej ochranné pásma by mali mať 13.359 hektárov. "V oboch prípadoch ide o značné zníženie výmery oproti nariadeniu vlády z roku 1997 i zámeru zverejnenému v roku 2020," uvádza envirorezort. Dodáva, že lokality, ktoré už nebudú súčasťou národného parku, budú vyhlásené v inej kategórii chráneného územia.
Muránska planina by mala byť rozdelená na štyri zóny. V zóne A má platiť piaty stupeň ochrany a mala by byť bezzásahovým územím. Jej výmera by mala byť 7645 hektárov. Biotopy by tak mali mať nerušený, samovoľný vývoj bez zásahu človeka, uvádza Štátna ochrana prírody SR v projekte ochrany Národného parku Muránska planina.
Predmetom ochrany je niekoľko biotopov európskeho významu, napríklad lipovo-javorové sutinové lesy či teplomilné submediteránne dubové lesy. Ďalej to je osem druhov rastlín európskeho významu, ako lykovec muránsky, poniklec prostredný či tis obyčajný. Ochrániť by sa malo aj 51 rastlín národného významu. Spomedzi živočíchov ide o ochranu vlka, rysa, sysľa pasienkového, mloka bodkovaného i koníka pestrého.
Zámer na zonáciu Muránskej planiny zverejnil Okresný úrad v Banskej Bystrici v roku 2020. Zvýšiť sa mal podiel bezzásahových území na 50 percent výmery národného parku. K zámeru bol doručený vysoký počet pripomienok, opisuje v materiáli MŽP. Na základe pripomienok a rokovaní sa vypracoval nový návrh. Proti zonácii Muránskej planiny sa pred dvoma rokmi postavil predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Proces zonácie chcel vtedy zastaviť. Pri podiele 50-percentného bezzásahového územia varoval pred stratou pracovných miest a peňazí pre samosprávy.
