Adaptácia na zmenu klímy je podľa šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu (nominant SNS) dôležitou politickou témou, ktorá stojí obrovské finančné zdroje.
Autor TASR
Bratislava 14. marca (TASR) - Slovensko aj Európska únia (EÚ) stoja pred jednou z najväčších výziev, a to zvyšovať spoločenskú a hospodársku odolnosť voči klimatickým rizikám a súčasne zachovať konkurencieschopnosť Európy. Pre TASR to uviedol odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR v súvislosti s vedeckou správou Európskej environmentálnej agentúry (EEA) o klimatických rizikách. Opozičné Progresívne Slovensko (PS) upozornilo, že SR sa dosahom klimatickej krízy nevyhne.
Adaptácia na zmenu klímy je podľa šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu (nominant SNS) dôležitou politickou témou, ktorá stojí obrovské finančné zdroje. "Zelená transformácia sa musí robiť zmysluplne, efektívne a najmä, aby sme ju nerealizovali tempom a v rozsahu, ktorý zničí našu celosvetovú konkurencieschopnosť, ohrozí pracovné miesta a dá výhodu štátom, ktoré benefitujú z toho, že životné prostredie nechránia," povedal Taraba. Zelená transformácia však podľa neho nemôže podľahnúť slepému aktivizmu, ideológii či pseudoprojektom odtrhnutých od reality.
MŽP tvrdí, že bude podporovať udržateľné a čisté technológie zodpovedné voči životnému prostrediu, ktoré zároveň zlepšia podnikateľské prostredie, konkurencieschopnosť a zreálnia legislatívne procesy a intenzívnejšiu komunikáciu s priemyselnými lídrami a poľnohospodármi. Rezort sa zameria na lepší manažment vôd a budovanie vodárenskej infraštruktúry.
Podľa podpredsedu PS a europoslanca Martina Hojsíka je nevyhnutné, aby sa Slovensko pripravovalo na extrémy počasia. "Katastrofálnym dosahom klimatickej krízy sa nevyhneme. Ak chceme predchádzať obrovským škodám, ktoré už teraz prinášajú extrémne suchá aj záplavy, potrebujeme riešenia blízke prírode, nie nové priehrady alebo vybetónované námestia," skonštatoval. Poslanec Michal Sabo (PS) považuje za najzávažnejšie a najnaliehavejšie riziko pre ľudské zdravie teplo.
Odkazom rozsiahlej správy EEA je, že EÚ nie je pripravená na dôsledky klimatických zmien, aj keď sa svetu podarí udržať nárast globálnej teploty na 1,5 stupňa Celzia, ako je stanovené v Parížskej klimatickej dohode. Výskumníci z EEA zhodnotili 36 klimatických rizík v piatich tematických oblastiach. Zistili, že 21 z nich už teraz potrebuje väčšiu pozornosť zo strany tvorcov politiky a osem kategorizovali ako mimoriadne naliehavé.
Adaptácia na zmenu klímy je podľa šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu (nominant SNS) dôležitou politickou témou, ktorá stojí obrovské finančné zdroje. "Zelená transformácia sa musí robiť zmysluplne, efektívne a najmä, aby sme ju nerealizovali tempom a v rozsahu, ktorý zničí našu celosvetovú konkurencieschopnosť, ohrozí pracovné miesta a dá výhodu štátom, ktoré benefitujú z toho, že životné prostredie nechránia," povedal Taraba. Zelená transformácia však podľa neho nemôže podľahnúť slepému aktivizmu, ideológii či pseudoprojektom odtrhnutých od reality.
MŽP tvrdí, že bude podporovať udržateľné a čisté technológie zodpovedné voči životnému prostrediu, ktoré zároveň zlepšia podnikateľské prostredie, konkurencieschopnosť a zreálnia legislatívne procesy a intenzívnejšiu komunikáciu s priemyselnými lídrami a poľnohospodármi. Rezort sa zameria na lepší manažment vôd a budovanie vodárenskej infraštruktúry.
Podľa podpredsedu PS a europoslanca Martina Hojsíka je nevyhnutné, aby sa Slovensko pripravovalo na extrémy počasia. "Katastrofálnym dosahom klimatickej krízy sa nevyhneme. Ak chceme predchádzať obrovským škodám, ktoré už teraz prinášajú extrémne suchá aj záplavy, potrebujeme riešenia blízke prírode, nie nové priehrady alebo vybetónované námestia," skonštatoval. Poslanec Michal Sabo (PS) považuje za najzávažnejšie a najnaliehavejšie riziko pre ľudské zdravie teplo.
Odkazom rozsiahlej správy EEA je, že EÚ nie je pripravená na dôsledky klimatických zmien, aj keď sa svetu podarí udržať nárast globálnej teploty na 1,5 stupňa Celzia, ako je stanovené v Parížskej klimatickej dohode. Výskumníci z EEA zhodnotili 36 klimatických rizík v piatich tematických oblastiach. Zistili, že 21 z nich už teraz potrebuje väčšiu pozornosť zo strany tvorcov politiky a osem kategorizovali ako mimoriadne naliehavé.