Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko dlhodobo podporuje ambíciu krajín západného Balkánu pripojiť sa k európskemu mierovému projektu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 11. júla (TASR) - Povinnosťou súčasných a budúcich generácií i predovšetkým politikov je urobiť všetko preto, aby viac nedošlo na západnom Balkáne, v Európe či inde na svete k masakre, aká bola v okolí Srebrenice v Bosne a Hercegovine. Pri príležitosti 25. výročia tejto udalosti, ktorá je označovaná za najhoršiu povojnovú európsku genocídu, to vyhlásilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR.
"V týchto dňoch si pripomíname smutné 25. výročie masakry v okolí Srebrenice. Ako potvrdilo neskoršie vyšetrovanie, v júli 1995 došlo k najväčšiemu vyvražďovaniu na území Európy po druhej svetovej vojne, pričom medzinárodné súdy v následných procesoch označili spáchané zločiny za genocídu," uviedol rezort slovenskej diplomacie. Aj ďalšie vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané počas konfliktu sprevádzajúceho rozpad bývalej Juhoslávie zostávajú podľa ministerstva mementom v novodobej histórii regiónu i Európy. "Nič nemôže vrátiť život obetiam a odstrániť desaťročia pretrvávajúcu bolesť pozostalých," poznamenalo ministerstvo.
Slovensko dlhodobo podporuje ambíciu krajín západného Balkánu pripojiť sa k európskemu mierovému projektu. Dôležitými predpokladmi napĺňania tohto cieľa je podľa ministerstva zahraničných vecí dosiahnutie skutočného zmierenia medzi národmi, vyrovnanie sa s minulosťou a sústredenie sa na spoločnú budúcnosť. „Pri príležitosti uvedeného výročia chce ministerstvo povzbudiť politických lídrov, aby reflektujúc bolestné skúsenosti minulosti urobili všetko pre zaistenie mierovej budúcnosti svojich občanov a národov,“ uviedlo ministerstvo.
Ako tvrdí, Európska únia, ktorá vznikla na troskách povojnovej Európy ako jedinečný mierový projekt, je otvorená tým krajinám, ktoré chcú pre svojich občanov vytvárať budúcnosť založenú na mieri, rešpektovaní ľudských práv a slobôd, tolerancii a prosperite.
Malé mestečko Srebrenica, ležiace na východe Bosny a Hercegoviny, sa stalo novodobým mementom. Počas ozbrojeného konfliktu v Bosne a Hercegovine došlo v tomto meste a jeho okolí pred 25 rokmi - od 11. do 16. júla 1995 - k najhoršiemu krviprelievaniu na európskej pôde od druhej svetovej vojny, ktoré Medzinárodný tribunál pre zločiny v bývalej Juhoslávii označil za genocídu.
"V týchto dňoch si pripomíname smutné 25. výročie masakry v okolí Srebrenice. Ako potvrdilo neskoršie vyšetrovanie, v júli 1995 došlo k najväčšiemu vyvražďovaniu na území Európy po druhej svetovej vojne, pričom medzinárodné súdy v následných procesoch označili spáchané zločiny za genocídu," uviedol rezort slovenskej diplomacie. Aj ďalšie vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané počas konfliktu sprevádzajúceho rozpad bývalej Juhoslávie zostávajú podľa ministerstva mementom v novodobej histórii regiónu i Európy. "Nič nemôže vrátiť život obetiam a odstrániť desaťročia pretrvávajúcu bolesť pozostalých," poznamenalo ministerstvo.
Slovensko dlhodobo podporuje ambíciu krajín západného Balkánu pripojiť sa k európskemu mierovému projektu. Dôležitými predpokladmi napĺňania tohto cieľa je podľa ministerstva zahraničných vecí dosiahnutie skutočného zmierenia medzi národmi, vyrovnanie sa s minulosťou a sústredenie sa na spoločnú budúcnosť. „Pri príležitosti uvedeného výročia chce ministerstvo povzbudiť politických lídrov, aby reflektujúc bolestné skúsenosti minulosti urobili všetko pre zaistenie mierovej budúcnosti svojich občanov a národov,“ uviedlo ministerstvo.
Ako tvrdí, Európska únia, ktorá vznikla na troskách povojnovej Európy ako jedinečný mierový projekt, je otvorená tým krajinám, ktoré chcú pre svojich občanov vytvárať budúcnosť založenú na mieri, rešpektovaní ľudských práv a slobôd, tolerancii a prosperite.
Malé mestečko Srebrenica, ležiace na východe Bosny a Hercegoviny, sa stalo novodobým mementom. Počas ozbrojeného konfliktu v Bosne a Hercegovine došlo v tomto meste a jeho okolí pred 25 rokmi - od 11. do 16. júla 1995 - k najhoršiemu krviprelievaniu na európskej pôde od druhej svetovej vojny, ktoré Medzinárodný tribunál pre zločiny v bývalej Juhoslávii označil za genocídu.
