Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sanácia skládky sa má realizovať metódou enkapsulácie. Vybudovať sa má podzemná tesniaca stena, ktorou sa zdroj znečistenia odizoluje od okolitého prostredia.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 21. februára (TASR) - Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Norbert Kurilla očakáva, že sa umiestnenie tesniacej steny na území bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni začne v lete tohto roka. Informoval o tom v piatok na tlačovej konferencii. Stavebný úrad momentálne preskúmava žiadosť o vydanie stavebného povolenia.
Sanácia skládky sa má realizovať metódou enkapsulácie. Vybudovať sa má podzemná tesniaca stena, ktorou sa zdroj znečistenia odizoluje od okolitého prostredia. Na skládke sa už uskutočnila prvá etapa sanácie, ktorá predstavovala podrobný geologický prieskum. Ten určil presné vymedzenie vytvorenia enkapsulácie, uviedol Kurilla. Dodal, že príklady použitia tejto metódy sú známe v Česku, Rakúsku, Poľsku, USA či Veľkej Británii.
Generálny riaditeľ Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Branislav Žec hovorí, že posledných päť rokov ústav robí monitorovanie územia skládky. Enkapsulácia je podľa Žeca v tomto prípade vhodnou metódou. "Musíme rozmýšľať rýchlo a pracovať s finančnými prostriedkami, ktoré sú v súčasnosti dostupné," uviedol.
Riešenie problému enkapsuláciou považuje za najlepšie aj starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren. "Keby sme sa dnes rozhodli, že zmeníme toto riešenie, tak sa vlastne stane to, že najmenej päť až desať rokov budú chemikálie aj naďalej unikať, pretože pripraviť akékoľvek iné riešenie trvá veľmi dlho," hovorí Chren.
Súčasťou sanácie, ktorá by mala stáť 34,1 milióna eur, má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Práce by sa mali skončiť najneskôr v júni 2023.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.
Prieskum ukázal, že do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom je podľa ministerstva životného prostredia zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Rezort preto vyzval obyvateľov týchto bratislavských mestských častí, aby nepoužívali vodu zo studní na polievanie koreňovej a listovej zeleniny, kúpanie, sprchovanie či napúšťanie bazénov. Zdroj pitnej vody na Žitnom ostrove v súčasnosti ohrozený nie je.
Sanácia skládky sa má realizovať metódou enkapsulácie. Vybudovať sa má podzemná tesniaca stena, ktorou sa zdroj znečistenia odizoluje od okolitého prostredia. Na skládke sa už uskutočnila prvá etapa sanácie, ktorá predstavovala podrobný geologický prieskum. Ten určil presné vymedzenie vytvorenia enkapsulácie, uviedol Kurilla. Dodal, že príklady použitia tejto metódy sú známe v Česku, Rakúsku, Poľsku, USA či Veľkej Británii.
Generálny riaditeľ Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Branislav Žec hovorí, že posledných päť rokov ústav robí monitorovanie územia skládky. Enkapsulácia je podľa Žeca v tomto prípade vhodnou metódou. "Musíme rozmýšľať rýchlo a pracovať s finančnými prostriedkami, ktoré sú v súčasnosti dostupné," uviedol.
Riešenie problému enkapsuláciou považuje za najlepšie aj starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren. "Keby sme sa dnes rozhodli, že zmeníme toto riešenie, tak sa vlastne stane to, že najmenej päť až desať rokov budú chemikálie aj naďalej unikať, pretože pripraviť akékoľvek iné riešenie trvá veľmi dlho," hovorí Chren.
Súčasťou sanácie, ktorá by mala stáť 34,1 milióna eur, má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Práce by sa mali skončiť najneskôr v júni 2023.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.
Prieskum ukázal, že do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom je podľa ministerstva životného prostredia zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Rezort preto vyzval obyvateľov týchto bratislavských mestských častí, aby nepoužívali vodu zo studní na polievanie koreňovej a listovej zeleniny, kúpanie, sprchovanie či napúšťanie bazénov. Zdroj pitnej vody na Žitnom ostrove v súčasnosti ohrozený nie je.
