Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Cieľom adaptácie je zvýšiť odolnosť ekosystémov i ľudských sídel voči negatívnym prejavom zmeny klímy.
Autor TASR
Bratislava 28. apríla (TASR) - Na adaptáciu na zmenu klímy by z plánu obnovy malo ísť 159 miliónov eur. Pôjde o reformu krajinného plánovania a reformu ochrany prírody a hospodárenia s vodou v krajine. Vyplýva to z Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorý v stredu schválila vláda.
Cieľom adaptácie je zvýšiť odolnosť ekosystémov i ľudských sídel voči negatívnym prejavom zmeny klímy. Udiať by sa tak malo reformami systému manažmentu vôd, manažmentu krajiny, ochrany prírody a biodiverzity, uplatňovaním zelených prvkov v krajine, investíciami do vodozádržných opatrení a budovaním zelenej infraštruktúry vrátane výsadby zelene. "Komponent umožní realizovať opatrenia, ktoré zmiernia negatívne vplyvy zmeny klímy a transformujú ekonomiku smerom od intenzívneho využívania prírodných zdrojov k udržateľnejším alternatívam," uvádza sa v dokumente.
Na obnovu vodných tokov a mokradí by malo ísť 62,4 milióna eur, na vyrovnanie sa so súkromnými majiteľmi pozemkov v chránených územiach 77,5 milióna eur. Na pilotné rozvojové projekty mäkkého turizmu pre národné parky Poloniny a Muránska planina by šlo 16 miliónov eur. Na uskutočnenie opatrení na adaptáciu na zmenu klímy sú potrebné administratívne kapacity, na ktoré bude vyčlenených 3,1 milióna eur, uvádza sa v materiáli.
Dôraz pri adaptácii sa kladie na opatrenia vonku, rovnako dôležité sú podľa plánu aj opatrenia v mestách a obciach. Adaptácia regiónov na klimatickú zmenu by sa mala diať s dôrazom na ochranu prírody a rozvoj biodiverzity. Obnoviť by sa malo 90 kilometrov vodných tokov. Plán si kladie za cieľ dosiahnuť to do roka 2026.
Z financií by sa mohli realizovať výkupy pozemkov v chránených územiach a rozvojové plány mäkkého turizmu. Do roku 2025 by malo byť podľa plánu obnovy vyrovnaných aspoň 27.000 hektárov pozemkov v chránených územiach. Reforma ochrany prírody by sa mala diať zmenou v chránených územiach z intenzívnej ťažby dreva na prírode blízke obhospodarovanie. Zahŕňať by malo ekologické poľnohospodárstvo a mäkký turizmus.
Do konca roka 2022 by sa mal prijať zákon o krajinnom plánovaní, do konca roka 2023 by sa mala prijať novela zákona o ochrane prírody a krajiny a novela zákona o vodách.
Zelená ekonomika v pláne obnovy zahŕňa obnoviteľné zdroje energie a energetickú infraštruktúru v objeme 232 miliónov eur, adaptáciu na zmenu klímy v sume 159 miliónov eur či dekarbonizáciu priemyslu v hodnote 368 miliónov eur. Na obnovu budov má ísť 741 miliónov eur. Udržateľná doprava má byť zase podporená sumou 801 miliónov eur.
Cieľom adaptácie je zvýšiť odolnosť ekosystémov i ľudských sídel voči negatívnym prejavom zmeny klímy. Udiať by sa tak malo reformami systému manažmentu vôd, manažmentu krajiny, ochrany prírody a biodiverzity, uplatňovaním zelených prvkov v krajine, investíciami do vodozádržných opatrení a budovaním zelenej infraštruktúry vrátane výsadby zelene. "Komponent umožní realizovať opatrenia, ktoré zmiernia negatívne vplyvy zmeny klímy a transformujú ekonomiku smerom od intenzívneho využívania prírodných zdrojov k udržateľnejším alternatívam," uvádza sa v dokumente.
Na obnovu vodných tokov a mokradí by malo ísť 62,4 milióna eur, na vyrovnanie sa so súkromnými majiteľmi pozemkov v chránených územiach 77,5 milióna eur. Na pilotné rozvojové projekty mäkkého turizmu pre národné parky Poloniny a Muránska planina by šlo 16 miliónov eur. Na uskutočnenie opatrení na adaptáciu na zmenu klímy sú potrebné administratívne kapacity, na ktoré bude vyčlenených 3,1 milióna eur, uvádza sa v materiáli.
Dôraz pri adaptácii sa kladie na opatrenia vonku, rovnako dôležité sú podľa plánu aj opatrenia v mestách a obciach. Adaptácia regiónov na klimatickú zmenu by sa mala diať s dôrazom na ochranu prírody a rozvoj biodiverzity. Obnoviť by sa malo 90 kilometrov vodných tokov. Plán si kladie za cieľ dosiahnuť to do roka 2026.
Z financií by sa mohli realizovať výkupy pozemkov v chránených územiach a rozvojové plány mäkkého turizmu. Do roku 2025 by malo byť podľa plánu obnovy vyrovnaných aspoň 27.000 hektárov pozemkov v chránených územiach. Reforma ochrany prírody by sa mala diať zmenou v chránených územiach z intenzívnej ťažby dreva na prírode blízke obhospodarovanie. Zahŕňať by malo ekologické poľnohospodárstvo a mäkký turizmus.
Do konca roka 2022 by sa mal prijať zákon o krajinnom plánovaní, do konca roka 2023 by sa mala prijať novela zákona o ochrane prírody a krajiny a novela zákona o vodách.
Zelená ekonomika v pláne obnovy zahŕňa obnoviteľné zdroje energie a energetickú infraštruktúru v objeme 232 miliónov eur, adaptáciu na zmenu klímy v sume 159 miliónov eur či dekarbonizáciu priemyslu v hodnote 368 miliónov eur. Na obnovu budov má ísť 741 miliónov eur. Udržateľná doprava má byť zase podporená sumou 801 miliónov eur.
