Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
27. novembra 1989: Ľudia vyšli do ulíc, štát s okamžitou platnosťou zrušil cenzúru, štrajk študentov pokračoval.
Autor TASR/Márius Kopcsay
Bratislava 27. novembra (TASR) - Československo zažilo 27. novembra dvojhodinový generálny štrajk na podporu požiadaviek štrajkujúcich študentov, Občianskeho fóra (OF) a Verejnosti proti násiliu (VPN). Podľa Ústavu pre výskum verejnej mienky sa na ňom zúčastnilo asi 75 percent občanov. Mottom štrajku bolo: "Koniec vlády jednej strany."
Predstavitelia študentov a Verejnosti proti násiliu vydali v sobotu 25. novembra programové vyhlásenie s 12 bodmi, v ktorých žiadali zrušiť vedúcu úlohu Komunistickej strany Československa (KSČ), zaručiť slobodu podnikania, zhromažďovania, pohybu a ďalšie občianske práva a slobody. Medzi požiadavkami bolo aj odideologizovanie školstva a kultúry, nestrannosť súdov a prokuratúry, zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva a tiež odluka cirkvi od štátu a právo na zdravé životné prostredie.
V stanovisku vydanom na ďalší deň, 26. novembra, zdôraznila VPN dve najdôležitejšie podmienky – zrušenie ústavného zakotvenia vedúcej úlohy KSČ a urýchlené vyhlásenie slobodných volieb.
Načo? Pre vaše deti
Vyhlásenie ku generálnemu štrajku vydal aj český Koordinačný štrajkový výbor vysokých škôl. V dokumente Prečo? - Preto! zdôvodnili študenti, prečo zostávajú aj naďalej v štrajku, hoci niektoré ich požiadavky boli splnené. Moc strany v štáte pretrvávala a takisto študenti nemali možnosť ovplyvniť zloženie parlamentnej vyšetrovacej komisie na vyšetrenie udalostí 17. novembra.
„Mnohokrát predtým sme márnili hodiny povinným jasaním a tlieskaním a teraz sa bojíme symbolických dvoch hodín!“ mobilizovali verejnosť na účasť na štrajku letáky. „Generálny štrajk – symbol, nie ekonomické oslabenie,“ konštatoval ďalší plagát. Odporcovia generálneho štrajku totiž argumentovali ekonomickými škodami, ktoré mala táto forma protestu priniesť (napríklad aj v povestnej televíznej debate Štúdio dialóg z 24. novembra, kde prvý raz prehovorili aj zástupcovia VPN a študentov).
"Čo: Štrajk. Kde: Všade. Kedy: 27. 11. 12.00 - 14.00. Kto: Všetci. Ako: Akokoľvek. Načo: Pre vaše deti," prinášal stručnú informáciu ďalší leták. "Na odeve pripnutá trikolóra. Vyvesenie čs. zástavy. Spievanie štátnej hymny. Trúbenie sirén. Nápis: 'Pripájame sa ku generálnemu štrajku'," uvádzal inštruktážny leták s konkrétnymi formami generálneho štrajku.
Dve hodiny slobody
Samotný generálny štrajk sa začal o 12.00 h. Mal rôzne formy od zastavenia výroby až po manifestačnú formu v prevádzkach, kde nebolo možné prerušiť prácu. Štrajkujúci sa pripojili k požiadavkám OF a VPN, predovšetkým za odstránenie vedúcej úlohy KSČ z ústavy a za slobodné demokratické voľby.
„Desaťtisíce Bratislavčanov, študentov, robotníckej mládeže, pracujúcej inteligencie, robotníkov aj ostatných vrstiev obyvateľstva sa už predpoludním zhromaždili na Námestí SNP, aby podporili manifestačný štrajk vyhlásený na 27. novembra 1989,“ uvádza správa z archívu TASR.
Ľudia v zasnežených uliciach vytvárali živé reťaze, diskutovali, niesli transparenty s názvami podnikov a inštitúcií, ktorými sa hlásili k štrajku, alebo heslami. Stálo na nich: "Vitaj, sloboda!" či "Chceme zmenu ústavy a žiť v demokratickom štáte". Vodiči dávali najavo svoju účasť trúbením. Podobne vyzerala situácia aj v ďalších mestách Slovenska – v Trnave, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici, Zvolene, v Liptovskom Mikuláši, Košiciach či v Prešove. Počty manifestujúcich či štrajkujúcich ľudí boli ohromujúce.
Popoludní sa opäť v českých a slovenských mestách konali zhromaždenia. Cez Bratislavu sa do vlasti vracali z viedenskej emigrácie herec Pavel Landovský a spisovateľ Pavel Kohout. Obaja vystúpili na mítingu na Námestí SNP.
Zakázané filmy a knihy sprístupnili
Aj po skončení generálneho štrajku oznámili študenti, že pokračujú v proteste. Vo funkciách naďalej zotrvávali ľudia, ktorí neboli zárukou toho, že politické zmeny v Československu zostanú nenásilné a že je prechod k demokratickému systému nezvratný. Komunistická strana bola formálne ešte stále vedúcou silou v spoločnosti.
V Bratislave sa v tento deň začali politické rokovania medzi predstaviteľmi VPN a komunistickej strany o rekonštrukcii vlády, rokovania prebiehali aj v Prahe – práve preto, že sa na ne pripravoval Václav Havel, vystúpil pred 300-tisícovým davom Václav Klaus, za hercov pozdravili zhromaždenie Jiřina Jirásková a Ladislav Chudík.
V Moskve sa v tento deň konala tlačová konferencia, na ktorej představiteľ ministerstva zahraničných vecí Sovietskeho zväzu Jurij Gremitskich hovoril o vývoji v Československu a o sovietskom postoji k prehodnoteniu udalostí z roku 1968 – menovite vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR.
Popri informáciách o generálnom štrajku trochu zanikla ďalšia správa dňa: Ministerstvo kultúry oznámilo, že sa s okamžitou platnosťou sprístupňujú dovtedy verejne nedostupné filmy aj knihy. Znamenalo to de facto koniec cenzúry.
TASR/Márius Kopcsay
Predstavitelia študentov a Verejnosti proti násiliu vydali v sobotu 25. novembra programové vyhlásenie s 12 bodmi, v ktorých žiadali zrušiť vedúcu úlohu Komunistickej strany Československa (KSČ), zaručiť slobodu podnikania, zhromažďovania, pohybu a ďalšie občianske práva a slobody. Medzi požiadavkami bolo aj odideologizovanie školstva a kultúry, nestrannosť súdov a prokuratúry, zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva a tiež odluka cirkvi od štátu a právo na zdravé životné prostredie.
V stanovisku vydanom na ďalší deň, 26. novembra, zdôraznila VPN dve najdôležitejšie podmienky – zrušenie ústavného zakotvenia vedúcej úlohy KSČ a urýchlené vyhlásenie slobodných volieb.
Načo? Pre vaše deti
Vyhlásenie ku generálnemu štrajku vydal aj český Koordinačný štrajkový výbor vysokých škôl. V dokumente Prečo? - Preto! zdôvodnili študenti, prečo zostávajú aj naďalej v štrajku, hoci niektoré ich požiadavky boli splnené. Moc strany v štáte pretrvávala a takisto študenti nemali možnosť ovplyvniť zloženie parlamentnej vyšetrovacej komisie na vyšetrenie udalostí 17. novembra.
„Mnohokrát predtým sme márnili hodiny povinným jasaním a tlieskaním a teraz sa bojíme symbolických dvoch hodín!“ mobilizovali verejnosť na účasť na štrajku letáky. „Generálny štrajk – symbol, nie ekonomické oslabenie,“ konštatoval ďalší plagát. Odporcovia generálneho štrajku totiž argumentovali ekonomickými škodami, ktoré mala táto forma protestu priniesť (napríklad aj v povestnej televíznej debate Štúdio dialóg z 24. novembra, kde prvý raz prehovorili aj zástupcovia VPN a študentov).
"Čo: Štrajk. Kde: Všade. Kedy: 27. 11. 12.00 - 14.00. Kto: Všetci. Ako: Akokoľvek. Načo: Pre vaše deti," prinášal stručnú informáciu ďalší leták. "Na odeve pripnutá trikolóra. Vyvesenie čs. zástavy. Spievanie štátnej hymny. Trúbenie sirén. Nápis: 'Pripájame sa ku generálnemu štrajku'," uvádzal inštruktážny leták s konkrétnymi formami generálneho štrajku.
Dve hodiny slobody
Samotný generálny štrajk sa začal o 12.00 h. Mal rôzne formy od zastavenia výroby až po manifestačnú formu v prevádzkach, kde nebolo možné prerušiť prácu. Štrajkujúci sa pripojili k požiadavkám OF a VPN, predovšetkým za odstránenie vedúcej úlohy KSČ z ústavy a za slobodné demokratické voľby.
„Desaťtisíce Bratislavčanov, študentov, robotníckej mládeže, pracujúcej inteligencie, robotníkov aj ostatných vrstiev obyvateľstva sa už predpoludním zhromaždili na Námestí SNP, aby podporili manifestačný štrajk vyhlásený na 27. novembra 1989,“ uvádza správa z archívu TASR.
Ľudia v zasnežených uliciach vytvárali živé reťaze, diskutovali, niesli transparenty s názvami podnikov a inštitúcií, ktorými sa hlásili k štrajku, alebo heslami. Stálo na nich: "Vitaj, sloboda!" či "Chceme zmenu ústavy a žiť v demokratickom štáte". Vodiči dávali najavo svoju účasť trúbením. Podobne vyzerala situácia aj v ďalších mestách Slovenska – v Trnave, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici, Zvolene, v Liptovskom Mikuláši, Košiciach či v Prešove. Počty manifestujúcich či štrajkujúcich ľudí boli ohromujúce.
Popoludní sa opäť v českých a slovenských mestách konali zhromaždenia. Cez Bratislavu sa do vlasti vracali z viedenskej emigrácie herec Pavel Landovský a spisovateľ Pavel Kohout. Obaja vystúpili na mítingu na Námestí SNP.
Zakázané filmy a knihy sprístupnili
Aj po skončení generálneho štrajku oznámili študenti, že pokračujú v proteste. Vo funkciách naďalej zotrvávali ľudia, ktorí neboli zárukou toho, že politické zmeny v Československu zostanú nenásilné a že je prechod k demokratickému systému nezvratný. Komunistická strana bola formálne ešte stále vedúcou silou v spoločnosti.
V Bratislave sa v tento deň začali politické rokovania medzi predstaviteľmi VPN a komunistickej strany o rekonštrukcii vlády, rokovania prebiehali aj v Prahe – práve preto, že sa na ne pripravoval Václav Havel, vystúpil pred 300-tisícovým davom Václav Klaus, za hercov pozdravili zhromaždenie Jiřina Jirásková a Ladislav Chudík.
V Moskve sa v tento deň konala tlačová konferencia, na ktorej představiteľ ministerstva zahraničných vecí Sovietskeho zväzu Jurij Gremitskich hovoril o vývoji v Československu a o sovietskom postoji k prehodnoteniu udalostí z roku 1968 – menovite vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR.
Popri informáciách o generálnom štrajku trochu zanikla ďalšia správa dňa: Ministerstvo kultúry oznámilo, že sa s okamžitou platnosťou sprístupňujú dovtedy verejne nedostupné filmy aj knihy. Znamenalo to de facto koniec cenzúry.
TASR/Márius Kopcsay
