Podľa najnovších štatistík je v súčasnej dobe deficitom vitamínu D v Európe ohrozených 30 až 50 percent populácie.
Autor TASR
Bánovce nad Bebravou 30. septembra (TASR) - Nedostatok vitamínu D, ktorý sa tvorí na koži prostredníctvom pôsobenia slnečného žiarenia, môže spôsobiť zdravotné komplikácie. Jeho deficit ľudia môžu pociťovať na jeseň a zime, keď je ho podľa odborníkov potrebné nahrádzať najmä u starších pacientov.
Podľa najnovších štatistík je v súčasnej dobe deficitom vitamínu D v Európe ohrozených 30 až 50 percent populácie. Zo skupiny vitamínov D sú najdôležitejšie vitamín D3 a vitamín D2. Väčšinu vitamínu D3 si organizmus tvorí v koži účinkom ultrafialového žiarenia. Podľa odborníkov je na jeho tvorbu potrebný pobyt na slnku približne 15 až 20 minút denne bez opaľovacieho krému, nie pri extrémnych teplotách a v čase najsilnejšieho žiarenia. "Zo slnečného žiarenia získavame 90 percent vitamínu, iba malá časť je prijatá z potravy živočíšneho pôvodu, ako je vaječný žĺtok alebo olej z rybacej pečene," uviedla lekárka interného oddelenia nemocnice v Bánovciach nad Bebravou Soňa Lobotková.
Medzi včasné príznaky nedostatku vitamínu D podľa nej patrí znížená hladina vápnika, neskoré známky sú nedostatočná mineralizácia skeletu, bolesti kostí, ťažké deformity kostí a poškodenie svalového metabolizmu, chronická únava a depresia. "Deficit vitamínu D tiež prispieva k vzniku osteoporózy v starobe, čoho výsledkom je vyššie riziko zlomenín, najmä v oblasti chrbtice a krčka stehennej kosti," doplnila.
V letných mesiacoch telo produkuje viac vitamínu D, ako potrebuje, a nadbytok sa ukladá do zásob do pečene. Na jeseň a v zime je na severnej pologuli zmenený uhol dopadu slnečného žiarenia, ozónová vrstva vychytáva UV žiarenie a vitamín D sa preto v koži netvorí. Organizmus ho čerpá zo svojich letných zásob v pečeni. "V zimných a jesenných mesiacoch je riešením zvýšiť prísun vitamínu D vo vitamínových doplnkoch alebo strave," podotkla Lobotková. Problém so stravou však podľa nej je, že vitamín D sa v diéte vyskytuje iba v malých množstvách, vo vyššom množstve sa nachádza len v rybách, ktoré konzumujú planktón.
"Suplementácia, teda nahrádzanie vitamínu D sa odporúča najmä u rizikových skupín, ktorými sú starší pacienti, ale i pacienti s viacerými ochoreniami, ďalej u tehotných žien a dojčiacich matiek a obéznych ľudí, pretože zásoby vitamínu môžu byť síce dostatočné, ale viac sa ukladajú v podkožnom tuku a menej sa uvoľňujú do krvného obehu," ozrejmila Lobotková. Nedostatok vitamínu D však nie je podľa nej doménou len starších ľudí, ale vyskytuje sa aj v mladších vekových kategóriách.
"Dobre pripravený imunitný systém i za pomoci dopĺňania vitamínu D dokáže organizmus v jesenných obdobiach účinnejšie ochrániť pred infekčnými ochoreniami, ako sú prechladnutie, chrípka, infekcie dýchacích ciest. Bez vitamínu D je naše telo voči infekčným ochoreniam bezbrannejšie," dodala Lobotková.
Podľa najnovších štatistík je v súčasnej dobe deficitom vitamínu D v Európe ohrozených 30 až 50 percent populácie. Zo skupiny vitamínov D sú najdôležitejšie vitamín D3 a vitamín D2. Väčšinu vitamínu D3 si organizmus tvorí v koži účinkom ultrafialového žiarenia. Podľa odborníkov je na jeho tvorbu potrebný pobyt na slnku približne 15 až 20 minút denne bez opaľovacieho krému, nie pri extrémnych teplotách a v čase najsilnejšieho žiarenia. "Zo slnečného žiarenia získavame 90 percent vitamínu, iba malá časť je prijatá z potravy živočíšneho pôvodu, ako je vaječný žĺtok alebo olej z rybacej pečene," uviedla lekárka interného oddelenia nemocnice v Bánovciach nad Bebravou Soňa Lobotková.
Medzi včasné príznaky nedostatku vitamínu D podľa nej patrí znížená hladina vápnika, neskoré známky sú nedostatočná mineralizácia skeletu, bolesti kostí, ťažké deformity kostí a poškodenie svalového metabolizmu, chronická únava a depresia. "Deficit vitamínu D tiež prispieva k vzniku osteoporózy v starobe, čoho výsledkom je vyššie riziko zlomenín, najmä v oblasti chrbtice a krčka stehennej kosti," doplnila.
V letných mesiacoch telo produkuje viac vitamínu D, ako potrebuje, a nadbytok sa ukladá do zásob do pečene. Na jeseň a v zime je na severnej pologuli zmenený uhol dopadu slnečného žiarenia, ozónová vrstva vychytáva UV žiarenie a vitamín D sa preto v koži netvorí. Organizmus ho čerpá zo svojich letných zásob v pečeni. "V zimných a jesenných mesiacoch je riešením zvýšiť prísun vitamínu D vo vitamínových doplnkoch alebo strave," podotkla Lobotková. Problém so stravou však podľa nej je, že vitamín D sa v diéte vyskytuje iba v malých množstvách, vo vyššom množstve sa nachádza len v rybách, ktoré konzumujú planktón.
"Suplementácia, teda nahrádzanie vitamínu D sa odporúča najmä u rizikových skupín, ktorými sú starší pacienti, ale i pacienti s viacerými ochoreniami, ďalej u tehotných žien a dojčiacich matiek a obéznych ľudí, pretože zásoby vitamínu môžu byť síce dostatočné, ale viac sa ukladajú v podkožnom tuku a menej sa uvoľňujú do krvného obehu," ozrejmila Lobotková. Nedostatok vitamínu D však nie je podľa nej doménou len starších ľudí, ale vyskytuje sa aj v mladších vekových kategóriách.
"Dobre pripravený imunitný systém i za pomoci dopĺňania vitamínu D dokáže organizmus v jesenných obdobiach účinnejšie ochrániť pred infekčnými ochoreniami, ako sú prechladnutie, chrípka, infekcie dýchacích ciest. Bez vitamínu D je naše telo voči infekčným ochoreniam bezbrannejšie," dodala Lobotková.