Na konferencii bolo zastúpených takmer 30 krajín z celého sveta.
Autor TASR
Bratislava 7. novembra (TASR) – Témy ako umelá inteligencia, big data, automatizácia, štvrtá priemyselná revolúcia a jej dopad na trh práce, ale aj energetické témy, génové inžinierstvo, vzdelávanie či starnutie populácie dominovali na medzinárodnej vedeckej konferencii v Bratislave. Uskutočnila sa 4. až 6. novembra pod záštitou Slovenskej akadémie vied (SAV).
„Na konferencii bolo zastúpených takmer 30 krajín z celého sveta. Najväčšia časť z približne 200 účastníkov prišla z krajín ako Nemecko, Rakúsko a Holandsko, ale prítomní boli aj účastníci z USA, Ruska, Japonska či Austrálie,“ povedal Tomáš Michalek, koordinátor konferencie.
Témou konferencie boli možnosti a limity riadenia technologických inovácií na celoštátnej úrovni. Diskutovalo sa o aktuálnych témach a skúsenostiach nielen z európskych krajín, kde parlamenty spolupracujú v tejto oblasti so špecializovanými výskumnými pracoviskami, ktoré sa venujú posudzovaniu technológii a ich možnému významu pre spoločnosť. „Cieľom takéhoto typu aktivít je identifikovať na parlamentnej úrovni možné negatívne dôsledky čo najskôr a včas ich upraviť v legislatíve,“ doplnil Michalek.
Na konferencii bola ustanovená Globálna platforma technologického posudzovania. "Mala by zastrešiť podobné iniciatívy z rôznych svetových ohnísk vedy a vývoja. Po čase zrejme vyústi do prijatia medzinárodnej legislatívnej normy regulujúcej technologický vývoj a inovácie s ohľadom na spoločenské a etické požiadavky,“ ozrejmil Gabriel Bianchi, člen Predsedníctva SAV a člen organizačného tímu konferencie.
„Na konferencii bolo zastúpených takmer 30 krajín z celého sveta. Najväčšia časť z približne 200 účastníkov prišla z krajín ako Nemecko, Rakúsko a Holandsko, ale prítomní boli aj účastníci z USA, Ruska, Japonska či Austrálie,“ povedal Tomáš Michalek, koordinátor konferencie.
Témou konferencie boli možnosti a limity riadenia technologických inovácií na celoštátnej úrovni. Diskutovalo sa o aktuálnych témach a skúsenostiach nielen z európskych krajín, kde parlamenty spolupracujú v tejto oblasti so špecializovanými výskumnými pracoviskami, ktoré sa venujú posudzovaniu technológii a ich možnému významu pre spoločnosť. „Cieľom takéhoto typu aktivít je identifikovať na parlamentnej úrovni možné negatívne dôsledky čo najskôr a včas ich upraviť v legislatíve,“ doplnil Michalek.
Na konferencii bola ustanovená Globálna platforma technologického posudzovania. "Mala by zastrešiť podobné iniciatívy z rôznych svetových ohnísk vedy a vývoja. Po čase zrejme vyústi do prijatia medzinárodnej legislatívnej normy regulujúcej technologický vývoj a inovácie s ohľadom na spoločenské a etické požiadavky,“ ozrejmil Gabriel Bianchi, člen Predsedníctva SAV a člen organizačného tímu konferencie.