Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zdôraznil, že OF Košice fungovalo v prvých dňoch novembrovej revolúcie ako kolektívny orgán bez protokolu hovorcu, predsedu a podobne. Každý, kto v ňom bol, sa rovnako podieľal na politických zmenách.
Autor TASR
Košice 15. novembra (TASR) – Pamätnú tabuľu pripomínajúcu vznik Občianskeho fóra (OF) v novembri 1989 v Košiciach odhalili v piatok podvečer na budove ateliéru výtvarníka Zbyňeka Prokopa na Hlavnej ulici 42 v Košiciach.
„V Košiciach začínalo OF fungovať ako revolučný výbor v prvom revolučnom týždni. Po tom, ako sme sa ako občianski aktivisti dozvedeli, čo sa stalo v Prahe na Národnej triede, roznášali sme letáky a vyhlásenia. Dňa 24. novembra 1989 sme sa rozhodli, že sa prihlásime k programovému vyhláseniu OF Praha,“ povedal pre TASR jeden zo zakladateľov vtedajšieho košického OF Štefan Lazorišák s tým, že priestory na ich aktivity ponúkol práve Prokop na Hlavnej ulici č. 42.
„V ten deň sa pred Štátnou vedeckou knižnicou organizoval ďalší z veľkých mítingov v Košiciach. Stretli sme sa v Prokopovom ateliérovom byte a tam sme sa prihlásili k vzniku OF. Boli sme tam viacerí, možno aj tridsiati. Bolo to kolektívne vedenie. Ja spolu s Jaroslavom Kernerom sme išli na tribúnu pred knižnicu, kde bol ďalší zo série mítingov. Kerner tam toto vyhlásenie verejne prečítal. Oficiálne sa tak spustila činnosť OF Košice,“ povedal.
Zdôraznil, že OF Košice fungovalo v prvých dňoch novembrovej revolúcie ako kolektívny orgán bez protokolu hovorcu, predsedu a podobne. Každý, kto v ňom bol, sa rovnako podieľal na politických zmenách.
Podľa Lazorišáka boli priestory, na ktoré v piatok umiestnili pamätnú tabuľu, pomyselným štartovacím miestom. Rovnako aj s myšlienkou jej inštalácie prišli podľa jeho slov viacerí.
„Je to 30 rokov od novembrových udalostí, medzitým už vyrástla jedna generácia, ktorá sa fakticky narodila už v demokratických podmienkach a vôbec nevie, čo sa dialo. Ani na školách v učebniciach sa o tom veľa nehovorí. Vznikajú aj rôzne dezinformácie. Uvedomujeme si, že tu nebudeme večne, tak nech po nás zostane v Košiciach aj takáto stopa. Je to z dôvodu historickej objektivity,“ uzavrel.
„V Košiciach začínalo OF fungovať ako revolučný výbor v prvom revolučnom týždni. Po tom, ako sme sa ako občianski aktivisti dozvedeli, čo sa stalo v Prahe na Národnej triede, roznášali sme letáky a vyhlásenia. Dňa 24. novembra 1989 sme sa rozhodli, že sa prihlásime k programovému vyhláseniu OF Praha,“ povedal pre TASR jeden zo zakladateľov vtedajšieho košického OF Štefan Lazorišák s tým, že priestory na ich aktivity ponúkol práve Prokop na Hlavnej ulici č. 42.
„V ten deň sa pred Štátnou vedeckou knižnicou organizoval ďalší z veľkých mítingov v Košiciach. Stretli sme sa v Prokopovom ateliérovom byte a tam sme sa prihlásili k vzniku OF. Boli sme tam viacerí, možno aj tridsiati. Bolo to kolektívne vedenie. Ja spolu s Jaroslavom Kernerom sme išli na tribúnu pred knižnicu, kde bol ďalší zo série mítingov. Kerner tam toto vyhlásenie verejne prečítal. Oficiálne sa tak spustila činnosť OF Košice,“ povedal.
Zdôraznil, že OF Košice fungovalo v prvých dňoch novembrovej revolúcie ako kolektívny orgán bez protokolu hovorcu, predsedu a podobne. Každý, kto v ňom bol, sa rovnako podieľal na politických zmenách.
Podľa Lazorišáka boli priestory, na ktoré v piatok umiestnili pamätnú tabuľu, pomyselným štartovacím miestom. Rovnako aj s myšlienkou jej inštalácie prišli podľa jeho slov viacerí.
„Je to 30 rokov od novembrových udalostí, medzitým už vyrástla jedna generácia, ktorá sa fakticky narodila už v demokratických podmienkach a vôbec nevie, čo sa dialo. Ani na školách v učebniciach sa o tom veľa nehovorí. Vznikajú aj rôzne dezinformácie. Uvedomujeme si, že tu nebudeme večne, tak nech po nás zostane v Košiciach aj takáto stopa. Je to z dôvodu historickej objektivity,“ uzavrel.
