Bratislava 21. februára (TASR) – Na rozdiel od hraboša severského, ktorý je rozšíreným druhom hlodavca žijúcim na severe Európy či Ázie, ale aj v Kanade i na Aljaške, je hraboš severský panónsky ako poddruh výlučne obyvateľom severozápadnej časti Panónskej panvy. Považuje sa tak za endemit tejto oblasti. Na Slovensku sa vyskytuje v Podunajskej rovine a je typickým obyvateľom mokradí. Pre poľnohospodárov nepredstavuje škodcu.

"Podunajská nížina je v súčasnosti tvorená veľkým množstvom hospodárskej pôdy. Keďže tá nevytvára pre hraboša severského panónskeho vhodné podmienky na život, jeho výskyt je obmedzený na malé fragmenty mokradí, ktoré ostali zachované medzi množstvom ornej pôdy," povedala pre TASR Sabína Ondirková z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ).

Chránený je nielen na základe slovenského Červeného zoznamu, ale aj podľa európskych dokumentov Smernica o biotopoch a Bernský dohovor. Najvážnejšie ohrozenie poddruhu predstavuje podľa ochranárov úbytok prirodzených biotopov, teda mokradí. Podunajská nížina sa totiž v priebehu 20. storočia výrazne zmenila. Pre zlepšenie poľnohospodárskej produkcie došlo k vysušeniu mokradí, vybudovaniu odvodňovacích kanálov a strate vlhkých kosených lúk, ktoré sa zmenili na ornú pôdu alebo ostali neobhospodarované a zarástli inváznymi a expanzívnymi druhmi rastlín.

Tieto opatrenia tak viedli k zníženiu hladiny podzemnej vody a zmene záplavového režimu. Kedysi pravidelné sezónne záplavy sú v tejto oblasti minulosťou, a to výstavbou Vodného diela Gabčíkovo, opevnením brehov Dunaja a odrezaním jeho ramien od hlavného toku. "Dunaj počas záplav doslova pumpoval do krajiny vodu, ktorá sa zadržiavala v mokradiach a lužných lesoch a postupne vsakovala do podzemia. Na miestach s vysokou hladinou podzemnej vody sa darí vlhkomilnej vegetácii, a teda sa tam darí aj hrabošovi severskému panónskemu," priblížila Ondirková. Podotkla, že po úpravách Dunaja sa mnoho týchto miest stratilo a areál hraboša severského panónskeho sa oklieštil na menšie izolované fragmenty.

Pre úspešnú ochranu tohto vzácneho živočícha je podľa ochranárov najdôležitejšie chrániť jeho domov, mokrade. Najvhodnejšími spôsobmi sú opätovné zavedenie tradičného spôsobu hospodárenia, kosenie lúk a trstiny, zrevitalizovanie mokradí, potokov a brehových porastov. Jednou z pozitívnych aktivít pre navrátenie vody do krajiny je podľa nich napríklad aj vlaňajšia simulovaná sezónna záplava vnútrozemskej delty Dunaja, ktorá priniesla do krajiny nenahraditeľné množstvo vody.

Hraboš severský panónsky sa živí rastlinnou potravou, ako je ostrica, trsť alebo pálka. Na rozdiel od hraboša poľného sa vyhýba agrárnej krajine. Nájsť ho môžeme v hustých porastoch ostrice a trsti, najmä tam, kde ostrice tvoria spletené vyvýšené kopčeky, tzv. bulty, v ktorých si buduje nory. Využíva ich aj v zime, pretože sa neukladá na zimný spánok a dokáže sa tak presúvať pod snehovou pokrývkou. V čase silných zrážok alebo záplav využíva svoje dobré plavecké schopnosti a medzi ostricovými bultami sa presúva aj cez vodu.