Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zvyšuje sa aj počet cudzincov, ktorí na Slovensko prichádzajú za prácou, hlavne do regiónov s nedostatkom pracovnej sily.
Autor TASR
Bratislava 9. apríla (TASR) - Počet Slovákov, ktorí sa vracajú zo zahraničia naspäť domov, z roka na rok rastie a zároveň je stále menej tých, ktorí odchádzajú hľadať svoje uplatnenie do zahraničia. Zvyšuje sa aj počet cudzincov, ktorí na Slovensko prichádzajú za prácou, hlavne do regiónov s nedostatkom pracovnej sily. Vyplýva to z najnovšej analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR.
V posledných dvoch rokoch na Slovensko podľa údajov zdravotných poisťovní prišlo celkovo viac ľudí, ako z neho odišlo. Pozitívne migračné saldo bolo naposledy zaznamenané v roku 2009. Počet ľudí prichádzajúcich na Slovensko v roku 2016 prevýšil počet odídencov o takmer 6000. Vlani ich počet opäť narástol a dosiahol až 15.000. Migračnú bilanciu zlepšujú cudzinci, ktorí na Slovensko prichádzajú pracovať.
Každý tretí prichádzajúci v roku 2016 bol pritom cudzinec. Podiel príslušníkov iných krajín na imigrácii na Slovensko za posledné štyri roky vzrástol skoro o polovicu. Najväčšie zastúpenie spomedzi cudzincov majú občania Ukrajiny, Srbska a z krajín mimo Európy na Slovensko prichádzajú hlavne obyvatelia Vietnamu, Číny a Kórey. V porovnaní s ostatnými krajinami V4 je však prílev cudzincov na Slovensko výrazne nižší.
"Bez príchodu občanov z iných krajín by bolo migračné saldo stále záporné. Trend sa však zlepšuje. Kým v rokoch 2010 do 2015 prišlo každoročne späť približne 28.000 Slovákov, v roku 2016 sa toto číslo zvýšilo až na 32.000," uviedol IFP.
Počet ľudí odchádzajúcich zo Slovenska vo veku 18 až 28 rokov je stále mierne vyšší ako počet prichádzajúcich. Ide o mladých ľudí, ktorí pravdepodobne práve ukončili druhý, resp. tretí stupeň vzdelávania a v zahraničí hľadajú prácu alebo ďalšie možnosti vzdelávania.
Cudzinci prichádzajú za prácou, zatiaľ čo Slováci majú aj iné dôvody na príchod. Až 61 % prisťahovalcov vo veku 24 až 60 rokov, ktorí prišli na Slovensko v roku 2015, bolo okamžite ekonomicky aktívnych. Zahraničných imigrantov lákajú regióny s veľkým počtom voľných pracovných miest. Mzdy cudzincov po príchode na Slovensko nie sú výrazne odlišné od zárobkov vracajúcich sa našincov.
Zo zahraničia prišlo za účelom vysokoškolského štúdia na Slovensko v roku 2016 takmer 3000 ľudí, ktorí tvorili 8 % všetkých nových zapísaných študentov. Približne polovica z nich pochádzala z Európskej únie (EÚ). Z krajín mimo EÚ prišlo najviac študentov z Ukrajiny (22 %), Srbska (9 %), a Nórska (5 %).
Dĺžka pobytu cudzincov po príchode na Slovensko sa v porovnaní s minulými rokmi výrazne predlžuje. Kým z cudzincov, ktorí prišli v roku 2004, odišlo hneď po prvom roku pobytu 21 %, z prichádzajúcich cudzincov v roku 2015 to bolo už iba 12 %. Našinci ostávajú po návrate na Slovensku dlhodobo. Až 70 % z nich sa usadí na minimálne päť až 10 rokov. Podľa prieskumov sú najčastejšími motiváciami návratu spätosť s rodným krajom, vôľa pomôcť slovenskej spoločnosti a nižšie pracovné tempo umožňujúce tráviť viac času s rodinou.
V posledných dvoch rokoch na Slovensko podľa údajov zdravotných poisťovní prišlo celkovo viac ľudí, ako z neho odišlo. Pozitívne migračné saldo bolo naposledy zaznamenané v roku 2009. Počet ľudí prichádzajúcich na Slovensko v roku 2016 prevýšil počet odídencov o takmer 6000. Vlani ich počet opäť narástol a dosiahol až 15.000. Migračnú bilanciu zlepšujú cudzinci, ktorí na Slovensko prichádzajú pracovať.
Každý tretí prichádzajúci v roku 2016 bol pritom cudzinec. Podiel príslušníkov iných krajín na imigrácii na Slovensko za posledné štyri roky vzrástol skoro o polovicu. Najväčšie zastúpenie spomedzi cudzincov majú občania Ukrajiny, Srbska a z krajín mimo Európy na Slovensko prichádzajú hlavne obyvatelia Vietnamu, Číny a Kórey. V porovnaní s ostatnými krajinami V4 je však prílev cudzincov na Slovensko výrazne nižší.
"Bez príchodu občanov z iných krajín by bolo migračné saldo stále záporné. Trend sa však zlepšuje. Kým v rokoch 2010 do 2015 prišlo každoročne späť približne 28.000 Slovákov, v roku 2016 sa toto číslo zvýšilo až na 32.000," uviedol IFP.
Počet ľudí odchádzajúcich zo Slovenska vo veku 18 až 28 rokov je stále mierne vyšší ako počet prichádzajúcich. Ide o mladých ľudí, ktorí pravdepodobne práve ukončili druhý, resp. tretí stupeň vzdelávania a v zahraničí hľadajú prácu alebo ďalšie možnosti vzdelávania.
Cudzinci prichádzajú za prácou, zatiaľ čo Slováci majú aj iné dôvody na príchod. Až 61 % prisťahovalcov vo veku 24 až 60 rokov, ktorí prišli na Slovensko v roku 2015, bolo okamžite ekonomicky aktívnych. Zahraničných imigrantov lákajú regióny s veľkým počtom voľných pracovných miest. Mzdy cudzincov po príchode na Slovensko nie sú výrazne odlišné od zárobkov vracajúcich sa našincov.
Zo zahraničia prišlo za účelom vysokoškolského štúdia na Slovensko v roku 2016 takmer 3000 ľudí, ktorí tvorili 8 % všetkých nových zapísaných študentov. Približne polovica z nich pochádzala z Európskej únie (EÚ). Z krajín mimo EÚ prišlo najviac študentov z Ukrajiny (22 %), Srbska (9 %), a Nórska (5 %).
Dĺžka pobytu cudzincov po príchode na Slovensko sa v porovnaní s minulými rokmi výrazne predlžuje. Kým z cudzincov, ktorí prišli v roku 2004, odišlo hneď po prvom roku pobytu 21 %, z prichádzajúcich cudzincov v roku 2015 to bolo už iba 12 %. Našinci ostávajú po návrate na Slovensku dlhodobo. Až 70 % z nich sa usadí na minimálne päť až 10 rokov. Podľa prieskumov sú najčastejšími motiváciami návratu spätosť s rodným krajom, vôľa pomôcť slovenskej spoločnosti a nižšie pracovné tempo umožňujúce tráviť viac času s rodinou.
