Bratislava 20. júna (TASR) - Ministerstvo práce chce mať viac informácií z oblasti sociálnych služieb. Navrhuje vytvoriť Informačný systém sociálnych služieb, prostredníctvom ktorého vznikne databáza aktuálnych dát z tejto oblasti. Sprehľadniť by sa tak mal napríklad počet čakateľov do domovov sociálnych služieb. Vyplýva to z novely zákona o sociálnych službách, ktorú vo štvrtok posunul parlament do druhého čítania. Novela má nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2021 okrem ustanovení týkajúcich sa poskytovania finančných príspevkov zariadeniam zo štátneho rozpočtu, ktoré majú do platnosti vstúpiť od budúceho roka.

Podľa ministerstva sú na sledovanie a vyhodnocovanie opatrení prijatých v oblasti sociálnych služieb či zisťovanie informácií o ich dostupnosti v celoslovenskom meradle potrebné kvalitné údaje. "Súčasne dostupné informácie o sociálnych službách sa dlhodobo ukazujú ako nedostatočné. Zdrojmi údajov je najmä ich zber prostredníctvom štyroch ročných výkazov podliehajúcich štátnemu štatistickému zisťovaniu a centrálny register poskytovateľov. Ide o administratívne náročný prístup neschopný generovať spoľahlivú kvalitu dát na analytickú činnosť v tejto oblasti," zdôvodnilo potrebu prijatia novely ministerstvo.

Cieľom je vytvoriť právne podmienky na nový systém zberu údajov v sociálnych službách, ktoré majú byť aktuálne, overiteľné a relevantné na potreby zisťovania skutkového stavu v oblasti sociálnych služieb. To má následne prispieť k skvalitneniu procesu strednodobého plánovania rozvoja sociálnych služieb a ich súvisiaceho spolufinancovania. "Tento cieľ bude dosiahnutý najmä znížením administratívnej záťaže, znížením počtu zbieraných údajov, obmedzením papierovej evidencie, zjednodušením žiadostí o finančný príspevok a prepojením údajov na jednom mieste," priblížilo ministerstvo.

Zavedením informačného systému sa má zefektívniť aj systém finančnej podpory poskytovateľom sociálnych služieb z verejných rozpočtov. Novela počíta so zavedením podávania žiadosti o finančný príspevok z rozpočtu ministerstva práce v elektronickej podobe priamo do nového informačného systému, ktorého správcom bude rezort práce. Ku koncu minulého roka bolo registrovaných 2262 subjektov, ktoré spolu poskytovali 5404 sociálnych služieb. Väčšina subjektov podľa ministerstva nedosahuje zisk (viac ako 96 %). Tie majú charakter neziskovej organizácie, občianskeho združenia, obce a právnickej osoby zriadenej alebo založenej obcou alebo vyšším územným celkom. Zavedenie nového systému bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V analýze vplyvov bol vyčíslený vo výške 2,4 milióna eur na rok 2019 a vo výške 360.000 eur každoročne od roku 2020. Výdavky na zavádzanie systému v nasledujúcich rokoch bude nutné zabezpečiť v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.

Neverejní poskytovatelia sociálnych služieb majú mať k dispozícii viac finančných prostriedkov. Zmeniť sa má spôsob výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Bude to mať negatívny vplyv na rozpočty miest, obcí a vyšších územných celkov. Pri určení výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na príslušný rozpočtový rok sa po novom tento finančný príspevok nebude znižovať o príjem z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia za predchádzajúci rozpočtový rok. Taktiež sa nebude znižovať o skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejným poskytovateľom sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku.