Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dni sa v miernych zemepisných šírkach v tomto období výrazne skracujú, napríklad nasledujúci deň, 23. september, bude o štyri minúty kratší.
Autor TASR/Márius Kopcsay
Bratislava 20. septembra (TASR) -Na Slovensku nastane jesenná rovnodennosť v utorok 22. septembra o 15. hodine 30. minúte a 27. sekunde stredoeurópskeho letného času (SELČ), teda v tomto okamihu nastane astronomická jeseň. Na severnej pologuli Zeme je 22. september 2020 prvým jesenným dňom, na južnej pologuli prvým jarným.
Rovnodennosťou (aequinoctium) sa nazýva okamih, keď rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče teda dopadajú kolmo na zemský povrch. Pozorovateľ stojaci na rovníku vidí v takýto deň na poludnie slnko priamo nad sebou v nadhlavníku.
Hranica medzi tmavou a osvetlenou časťou zemegule nazývaná zemský terminátor v tento deň spája južný a severný pól a prebieha kolmo na zemský rovník. Znamená to, že počas jesennej rovnodennosti (podobne ako aj jarnej) je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc – trvá cca dvanásť hodín.
V Bratislave napríklad vyjde 22. septembra 2020 slnko o 6.39 h SELČ, zapadne o 18.49 h SELČ, teda bude nad obzorom 12 hodín a 10 minút.
Pre porovnanie napríklad vo francúzskom Nantes vychádza slnko v tento deň o 7.53 h a zapadá o 20.53 h SELČ, teda dĺžka dňa opäť predstavuje 12 hodín a 10 minút. Neskorší východ i západ Slnka tu nastáva preto, lebo mesto na západe Francúzska leží zároveň na západnom okraji stredoeurópskeho časového pásma. Ešte excentrickejšiu polohu má napríklad španielske Oviedo, kde deň potrvá od 8.11 h do 20.20 h.
V Accre, hlavnom meste Ghany, ktoré leží blízko rovníka (na 5. rovnobežke severnej zemepisnej šírky) vyjde slnko 22. septembra o 5.50 a zapadne o 17.57 h. miestneho času, teda deň tu bude trvať 12 hodín a 7 minút.
Dni sa v období jesennej rovnodennosti na severnej pologuli výrazne skracujú – napríklad nasledujúci deň, 23. september, bude na Slovensku o 4 minúty kratší. Tento trend zotrváva až do zimného slnovratu, kedy je najkratší deň v roku. Zimný slnovrat nastane tento rok 21. decembra 2020 o 11.02 hod stredoeurópskeho času.
Rozdielnu dĺžku dňa a noci počas roka a striedanie ročných období spôsobuje sklon rotačnej zemskej osi o cca 23,5 stupňa. (Ak by bol sklon zemskej osi nulový, teda by os bola kolmá na obežnú dráhu Zeme, dni by boli rovnako dlhé a ročné obdobia by sa nemenili.)
Počas letného obdobia, ktoré sa práve končí, bola vďaka tomuto sklonu severná pologuľa Zeme priklonená bližšie k Slnku, teda dni tu boli dlhšie než noci, dopadalo na ňu viac slnečného žiarenia, čo spôsobuje teplejšie počasie.
Od jesennej rovnodennosti sa severná pologuľa od Slnka odkláňa, dni sú kratšie než noci a ochladzuje sa – blíži sa zima. V zemepisných šírkach smerom na juh, k rovníku, je toto skracovanie dní menej výrazné. Čím viac na sever, tým je výraznejšie – v oblastiach nad severným polárnym kruhom dokonca nastane polárna noc, počas ktorej tu slnko nevychádza vôbec.
Napríklad na Špicergoch, ktoré ležia za severným polárnym kruhom (zhruba na 78. rovnobežke severnej zemepisnej šírky) počas jesennej rovnodennosti bude svietiť slnko od 6.32 do 19.06 h, teda deň bude dlhý 12 hodín a 34 minút. Dni sa tu začínajú skracovať takým rýchlym tempom, že napríklad približne o mesiac, 25. októbra, vyjde slnko len na hodinu a pol (10.51 – 12.31 h) a ďalší deň, 26. októbra už nevyjde vôbec. Nastane polárna noc potrvá do 15. februára, kedy opäť slnko vyjde o 11.47 h na krátkych 51 minút.
Na južnej pologuli sa v tomto čase dni predlžujú, nastáva jar. Na ruskej polárnej stanici Vostok na Antarktíde (zhruba na 78. rovnobežke južnej šírky) vyjde 22. septembra slnko o 4.33 hod a zapadne o 17.01 hod. miestneho času, teda deň tu potrvá 12 hodín a 28 minút.
Už 19. októbra však nastane zaujímavý úkaz, keď slnko vyjde hneď dva razy počas dňa: Prvý raz minútu po polnoci, potom zapadne o 21.36 h a druhýkrát vyjde o 23.36 h. Od 21. októbra do 20. februára 2021 tu potom bude polárny deň.
Začiatky ročných období, teda aj okamih jesennej rovnodennosti, nastávajú každý rok v inom čase, keďže astronomický rok netrvá presne 365 dní, ale cca 365 a štvrť dňa, čo sa raz za štyri roky kompenzuje vložením 29. februára ako prestupného dňa do kalendára. Začiatok astronomickej jesene sa tak pohybuje v rozpätí medzi 22. a 23. septembrom.
Zdroj: astro.cz, astroportal.sk, calendar.zoznam.sk
Rovnodennosťou (aequinoctium) sa nazýva okamih, keď rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče teda dopadajú kolmo na zemský povrch. Pozorovateľ stojaci na rovníku vidí v takýto deň na poludnie slnko priamo nad sebou v nadhlavníku.
Hranica medzi tmavou a osvetlenou časťou zemegule nazývaná zemský terminátor v tento deň spája južný a severný pól a prebieha kolmo na zemský rovník. Znamená to, že počas jesennej rovnodennosti (podobne ako aj jarnej) je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc – trvá cca dvanásť hodín.
Deň má čosi cez 12 hodín
V Bratislave napríklad vyjde 22. septembra 2020 slnko o 6.39 h SELČ, zapadne o 18.49 h SELČ, teda bude nad obzorom 12 hodín a 10 minút.
Pre porovnanie napríklad vo francúzskom Nantes vychádza slnko v tento deň o 7.53 h a zapadá o 20.53 h SELČ, teda dĺžka dňa opäť predstavuje 12 hodín a 10 minút. Neskorší východ i západ Slnka tu nastáva preto, lebo mesto na západe Francúzska leží zároveň na západnom okraji stredoeurópskeho časového pásma. Ešte excentrickejšiu polohu má napríklad španielske Oviedo, kde deň potrvá od 8.11 h do 20.20 h.
V Accre, hlavnom meste Ghany, ktoré leží blízko rovníka (na 5. rovnobežke severnej zemepisnej šírky) vyjde slnko 22. septembra o 5.50 a zapadne o 17.57 h. miestneho času, teda deň tu bude trvať 12 hodín a 7 minút.
Dni sa v období jesennej rovnodennosti na severnej pologuli výrazne skracujú – napríklad nasledujúci deň, 23. september, bude na Slovensku o 4 minúty kratší. Tento trend zotrváva až do zimného slnovratu, kedy je najkratší deň v roku. Zimný slnovrat nastane tento rok 21. decembra 2020 o 11.02 hod stredoeurópskeho času.
Na vine je šikmá os
Rozdielnu dĺžku dňa a noci počas roka a striedanie ročných období spôsobuje sklon rotačnej zemskej osi o cca 23,5 stupňa. (Ak by bol sklon zemskej osi nulový, teda by os bola kolmá na obežnú dráhu Zeme, dni by boli rovnako dlhé a ročné obdobia by sa nemenili.)
Počas letného obdobia, ktoré sa práve končí, bola vďaka tomuto sklonu severná pologuľa Zeme priklonená bližšie k Slnku, teda dni tu boli dlhšie než noci, dopadalo na ňu viac slnečného žiarenia, čo spôsobuje teplejšie počasie.
Od jesennej rovnodennosti sa severná pologuľa od Slnka odkláňa, dni sú kratšie než noci a ochladzuje sa – blíži sa zima. V zemepisných šírkach smerom na juh, k rovníku, je toto skracovanie dní menej výrazné. Čím viac na sever, tým je výraznejšie – v oblastiach nad severným polárnym kruhom dokonca nastane polárna noc, počas ktorej tu slnko nevychádza vôbec.
Keď slnko vyjde dvakrát za deň
Napríklad na Špicergoch, ktoré ležia za severným polárnym kruhom (zhruba na 78. rovnobežke severnej zemepisnej šírky) počas jesennej rovnodennosti bude svietiť slnko od 6.32 do 19.06 h, teda deň bude dlhý 12 hodín a 34 minút. Dni sa tu začínajú skracovať takým rýchlym tempom, že napríklad približne o mesiac, 25. októbra, vyjde slnko len na hodinu a pol (10.51 – 12.31 h) a ďalší deň, 26. októbra už nevyjde vôbec. Nastane polárna noc potrvá do 15. februára, kedy opäť slnko vyjde o 11.47 h na krátkych 51 minút.
Na južnej pologuli sa v tomto čase dni predlžujú, nastáva jar. Na ruskej polárnej stanici Vostok na Antarktíde (zhruba na 78. rovnobežke južnej šírky) vyjde 22. septembra slnko o 4.33 hod a zapadne o 17.01 hod. miestneho času, teda deň tu potrvá 12 hodín a 28 minút.
Už 19. októbra však nastane zaujímavý úkaz, keď slnko vyjde hneď dva razy počas dňa: Prvý raz minútu po polnoci, potom zapadne o 21.36 h a druhýkrát vyjde o 23.36 h. Od 21. októbra do 20. februára 2021 tu potom bude polárny deň.
Začiatky ročných období, teda aj okamih jesennej rovnodennosti, nastávajú každý rok v inom čase, keďže astronomický rok netrvá presne 365 dní, ale cca 365 a štvrť dňa, čo sa raz za štyri roky kompenzuje vložením 29. februára ako prestupného dňa do kalendára. Začiatok astronomickej jesene sa tak pohybuje v rozpätí medzi 22. a 23. septembrom.
Zdroj: astro.cz, astroportal.sk, calendar.zoznam.sk
