Chanava 26. marca (TASR) - Netradičné plodiny a nové odrody klasických poľnohospodárskych komodít sa stávajú pre poľnohospodárov na juhu stredného Slovenska riešením extrémnych výkyvov počasia. Ako pre TASR povedal agropodnikateľ Štefan Juhász z Chanavy, predseda regionálnej Poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Rimavskej Sobote, už teraz skúšajú pestovanie sóje na veľkých výmerách. Časom možno pribudne aj horčica. Na zmeny myslia aj preto, že od roku 1960 nemali problém s pestovaním ozimnej repky. Pre nedostatok vlahy im vlani na jeseň vyklíčila veľmi slabo a zvyšok zničili zimné mrazy.

Do konca apríla chcú v Chanave ukončiť jarné práce na celkovej výmere tisíc šesťsto hektárov pôdy, na ktorej hospodária. "V prvej polovici marca sme stihli dostať do pôdy všetky jariny. Tie sme vysiali na 150 hektároch. Museli sme sa ale vyrovnať s výpadkom ozimnej repky. 340 hektárov sme riadne vyhnojili a plodinu sme aj ošetrili. Suchá jeseň a silné mrazy bez snehovej pokrývky však spôsobili, že sme celú plochu museli znova poorať. Investovali sme do nej takmer 150.000 eur. To je pre nás priama škoda. Výpadok na tržbách sme však odhadli až na vyše 300.000 eur. Nemali sme to poistené, takže celú škodu znášame sami. Repku nahradíme kukuricou na zrno a slnečnicou. Do konca apríla plánujeme vysiať 300 hektárov kukurice, 200 hektárov slnečnice a skúšame vo veľkom aj pestovanie sóje," povedal Juhász.

Problémy s nedostatkom vody majú poľnohospodári na celom juhu stredného Slovenska. Vlani im suchý rok čiastočne pomohli prekonať zásoby spodnej vody, ktoré sa tam uložili po záplavách v roku 2010. "Extrémy počasia nás nútia hľadať nové spôsoby. V Chanave sme zmodernizovali strojový park. Máme nové efektívne traktory, vďaka ktorým dokážeme pracovať rýchlejšie. Takto sa snažíme čo najviac zachytiť tú jarnú vlahu. Do budúcnosti to ale určite nebude stačiť. Hľadáme preto nové odrody tradičných plodín, ktoré nemajú vysoké nároky na vodu a hlavne dozrievajú skôr. Musíme však uvažovať aj nad novými plodinami. Ešte pred piatimi rokmi napríklad v Poprade takmer nevedeli pestovať kukuricu na zrno. Dnes sú už pomaly úspešnejší ako my. Klíme sa teda musíme prispôsobiť. Uvažujeme napríklad nad pestovaním horčice. Je to plodina, ktorá by sa už dala pestovať aj u nás a máme informácie, že je o ňu záujem aj v zahraničí," doplnil predseda regionálnej Poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Rimavskej Sobote.