Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bežný deň každého stanfordského študenta je podľa Slovenky veľmi intenzívny.
Autor TASR
Bratislava/Stanford 7. februára (TASR) - Na Stanfordskej univerzite v Spojených štátoch amerických študujú dvaja Slováci. Viktor Imrišek študuje matematiku a bioinžinierstvo a Zuzana Hudáčová bioinžinierstvo a chémiu. Minulý týždeň sa na univerzite stretli s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, ktorá bola v USA na pracovnej ceste.
Hudáčová sa podľa vlastných slov na Stanford dostala vďaka svojej vedeckej činnosti. "Od nižšieho veku som robila výskum na Masarykovej univerzite v Brne a potom som mala veľkú šancu stážovať pri Pavlovi Čekanovi v MutiplexeDX," povedala Hudáčová.
Bežný deň každého stanfordského študenta je podľa Slovenky veľmi intenzívny. Má veľa predmetov a popritom chodí každý deň do laboratória. "Voľného času nie je príliš veľa, ale keďže beriem vedu skôr ako záujem než ako povinnosť, tak mne to prináša veľa radosti," priblížila Hudáčová. V laboratóriu sa venuje využívaniu kmeňových buniek na to, aby vybudovali 3D mozgové tkanivo. "Tým vlastne študujeme mozog. Študujeme neurologické a psychiatrické ochorenia. Zaujíma ma prepojenie bioinžinierstva, vytváranie mozgového tkaniva a odpovedanie medicínskych otázok týkajúcich sa mozgu," skonštatovala.
Rodina jej chýba, no vie, že ak sa chce niečo vo vede dokázať, musí byť na mieste, ktoré jej to umožňuje. "Postupne som migrovala na západ, takže to nebol pre mňa až taký veľký skok. Som ďaleko od rodiny, takže to bolo v určitej miere šokujúce, ale nie zase až tak, ako keby som šla zo Slovenska rovno do Ameriky," podotkla Hudáčová.
Po dokončení univerzity chce Hudáčová ďalej pokračovať na doktorandský program. Najlepšie podľa nej bude absolvovať ho v Amerike. "Idem tam, kam ma zavedie veda a ak ma veda zavedie inam než tu, budem tomu otvorená," tvrdí Hudáčová.
Viktor Imrišek sa na Stanford dostal hlavne vďaka matematickým olympiádam, ktoré absolvoval v Nórsku a Japonsku. Zároveň mu podľa jeho slov pomohlo, že na dva roky odišiel študovať na medzinárodnú školu do Talianska. "Tá mi vlastne umožnila prihlásiť sa do Ameriky," poznamenal. Pozitívom bola jeho dobrovoľnícka práca s deťmi, ktoré sa snaží zaujať matematikou a vedou.
"Ak by som študoval na Slovensku, musel by som si vyberať medzi biológiou a matematikou. Tu si môžem zobrať obe. Američania tiež dbajú na široký rozhľad, takže každý tu musí mať hodiny literatúry, dejepisu alebo histórie. Aktuálne mám filozofiu a literatúru a zistil som, že ma to veľmi baví," povedal Imrišek s tým, že to považuje za veľké plus univerzity.
Slovák počas bežného dňa absolvuje prednášky a malé skupinky zložené zo študentov a profesora, na ktorých si prechádzajú matematické príklady a snažia sa jednotlivé témy lepšie pochopiť. Stanford však podľa neho ponúka aj možnosti na šport a rôzne iné aktivity, venuje sa džudu a hrá na violončele. Imrišek tvrdí, že sa snaží svoj študentský život vybalansovať.
Mladý Slovák by určite chcel ísť do vedy. "Myslím si, že s titulom z tejto univerzity sa mi otvárajú dvere na všetky možné inštitúcie," podotkol Viktor. V budúcnosti by sa tiež rád vrátil na Slovensko, kde by zužitkoval svoje skúsenosti.
Hudáčová sa podľa vlastných slov na Stanford dostala vďaka svojej vedeckej činnosti. "Od nižšieho veku som robila výskum na Masarykovej univerzite v Brne a potom som mala veľkú šancu stážovať pri Pavlovi Čekanovi v MutiplexeDX," povedala Hudáčová.
Bežný deň každého stanfordského študenta je podľa Slovenky veľmi intenzívny. Má veľa predmetov a popritom chodí každý deň do laboratória. "Voľného času nie je príliš veľa, ale keďže beriem vedu skôr ako záujem než ako povinnosť, tak mne to prináša veľa radosti," priblížila Hudáčová. V laboratóriu sa venuje využívaniu kmeňových buniek na to, aby vybudovali 3D mozgové tkanivo. "Tým vlastne študujeme mozog. Študujeme neurologické a psychiatrické ochorenia. Zaujíma ma prepojenie bioinžinierstva, vytváranie mozgového tkaniva a odpovedanie medicínskych otázok týkajúcich sa mozgu," skonštatovala.
Rodina jej chýba, no vie, že ak sa chce niečo vo vede dokázať, musí byť na mieste, ktoré jej to umožňuje. "Postupne som migrovala na západ, takže to nebol pre mňa až taký veľký skok. Som ďaleko od rodiny, takže to bolo v určitej miere šokujúce, ale nie zase až tak, ako keby som šla zo Slovenska rovno do Ameriky," podotkla Hudáčová.
Po dokončení univerzity chce Hudáčová ďalej pokračovať na doktorandský program. Najlepšie podľa nej bude absolvovať ho v Amerike. "Idem tam, kam ma zavedie veda a ak ma veda zavedie inam než tu, budem tomu otvorená," tvrdí Hudáčová.
Viktor Imrišek sa na Stanford dostal hlavne vďaka matematickým olympiádam, ktoré absolvoval v Nórsku a Japonsku. Zároveň mu podľa jeho slov pomohlo, že na dva roky odišiel študovať na medzinárodnú školu do Talianska. "Tá mi vlastne umožnila prihlásiť sa do Ameriky," poznamenal. Pozitívom bola jeho dobrovoľnícka práca s deťmi, ktoré sa snaží zaujať matematikou a vedou.
"Ak by som študoval na Slovensku, musel by som si vyberať medzi biológiou a matematikou. Tu si môžem zobrať obe. Američania tiež dbajú na široký rozhľad, takže každý tu musí mať hodiny literatúry, dejepisu alebo histórie. Aktuálne mám filozofiu a literatúru a zistil som, že ma to veľmi baví," povedal Imrišek s tým, že to považuje za veľké plus univerzity.
Slovák počas bežného dňa absolvuje prednášky a malé skupinky zložené zo študentov a profesora, na ktorých si prechádzajú matematické príklady a snažia sa jednotlivé témy lepšie pochopiť. Stanford však podľa neho ponúka aj možnosti na šport a rôzne iné aktivity, venuje sa džudu a hrá na violončele. Imrišek tvrdí, že sa snaží svoj študentský život vybalansovať.
Mladý Slovák by určite chcel ísť do vedy. "Myslím si, že s titulom z tejto univerzity sa mi otvárajú dvere na všetky možné inštitúcie," podotkol Viktor. V budúcnosti by sa tiež rád vrátil na Slovensko, kde by zužitkoval svoje skúsenosti.
