Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Štedrý deň sa taktiež v malokarpatskom regióne dodržiaval pôst, až pokým nevyšla prvá hviezda.
Autor TASR
Bratislava 24. decembra (TASR) - Vo vinohradníckych rodinách pod Malými Karpatmi mal zabezpečenie úrody a zdravia vinohradník docieliť tým, že na Štedrý deň odrezal niekoľko viničných prútov nazývaných štedráky. Tie sa neskôr používali pri jarnom štiepení viniča. Pre TASR to povedala etnologička z Malokarpatského múzea v Pezinku Hana Sedláčková. Na Štedrý deň sa taktiež v malokarpatskom regióne dodržiaval pôst, až pokým nevyšla prvá hviezda.
"Ak boli ľudia veľmi hladní, v krajnom prípade si uvarili bezmäsité jedlo, napríklad kyslú zemiakovú polievku s chlebom," priblížila Sedláčková. Verilo sa, že dievča, ktoré do večera vydržalo hladné, malo dostať dobrého muža, mládenec zase ženu. Ak malé deti dodržali pôst, rodičia im sľúbili, že uvidia zlaté prasiatko.
"Gazdiné celý deň strávili prípravou večere a veľkú pozornosť venovali aj úprave stola. Ten symbolizoval želajúcu prosperitu do budúcich období, bol symbolom hojnosti a mnohosti," povedala etnologička. Pod obrus či taniere kládla gazdiná šupinky z kapra alebo mince. Tie mali podľa Sedláčkovej zabezpečiť pre členov rodiny do budúcnosti dostatok financií.
Gazdovia zas v niektorých lokalitách kládli pod stôl najdôležitejšie pracovné nástroje, ktoré mali zaistiť dobré pracovné výsledky remeselníkov a roľníkov. Taktiež aj zdravie ľudí sediacich okolo stola. "V mnohých domácnostiach sa okolo stola obtočila reťaz, ktorá mala upevniť zdravie a súdržnosť členov rodiny. Tí si na ňu počas večere vyložili nohy a reťaz mali okolo stola až do 27. decembra," uviedla etnologička.
Podľa jej ďalších slov v okolí Bratislavy kládli na mnohých miestach pod stôl batôžtek so senom, aby mal malý Ježiško na čom ležať.
V niektorých lokalitách Malých Karpát sa pred večerom celý dom kadil tymianom, aby doň nemali prístup zlí duchovia. Pred štedrou večerou sa všetci členovia rodiny umyli a obliekli do čistých šiat. "Aby k stolu zasadli čistí duchovne aj fyzicky," vysvetlila Sedláčková.
Jedál bolo na štedrovečernom stole minimálne šesť a maximálne 12, pričom každé z nich malo svoju symboliku. "Ľudia varili z toho, čo sa im daného roku urodilo, jedlá boli skromné," priblížila etnologička.
Vianočné obdobie bolo i časom spomínania a uctievania si mŕtvych predkov. Myslelo sa na nich už počas prestierania štedrovečerného stola. "Ľudia verili, že duše predkov prichádzajú na večeru, uctievali si ich tak, že pre ne prestreli tanier navyše. Do neho kládli prvú lyžicu z každého chodu. Ak by to neurobili, riskovali, že si duše pohnevajú," povedala Sedláčková. Na západnom Slovensku sa zvykli po kútoch rozhadzovať orechy, ktoré pôvodne slúžili ako obeť dušiam predkov.
"Ak boli ľudia veľmi hladní, v krajnom prípade si uvarili bezmäsité jedlo, napríklad kyslú zemiakovú polievku s chlebom," priblížila Sedláčková. Verilo sa, že dievča, ktoré do večera vydržalo hladné, malo dostať dobrého muža, mládenec zase ženu. Ak malé deti dodržali pôst, rodičia im sľúbili, že uvidia zlaté prasiatko.
"Gazdiné celý deň strávili prípravou večere a veľkú pozornosť venovali aj úprave stola. Ten symbolizoval želajúcu prosperitu do budúcich období, bol symbolom hojnosti a mnohosti," povedala etnologička. Pod obrus či taniere kládla gazdiná šupinky z kapra alebo mince. Tie mali podľa Sedláčkovej zabezpečiť pre členov rodiny do budúcnosti dostatok financií.
Gazdovia zas v niektorých lokalitách kládli pod stôl najdôležitejšie pracovné nástroje, ktoré mali zaistiť dobré pracovné výsledky remeselníkov a roľníkov. Taktiež aj zdravie ľudí sediacich okolo stola. "V mnohých domácnostiach sa okolo stola obtočila reťaz, ktorá mala upevniť zdravie a súdržnosť členov rodiny. Tí si na ňu počas večere vyložili nohy a reťaz mali okolo stola až do 27. decembra," uviedla etnologička.
Podľa jej ďalších slov v okolí Bratislavy kládli na mnohých miestach pod stôl batôžtek so senom, aby mal malý Ježiško na čom ležať.
V niektorých lokalitách Malých Karpát sa pred večerom celý dom kadil tymianom, aby doň nemali prístup zlí duchovia. Pred štedrou večerou sa všetci členovia rodiny umyli a obliekli do čistých šiat. "Aby k stolu zasadli čistí duchovne aj fyzicky," vysvetlila Sedláčková.
Jedál bolo na štedrovečernom stole minimálne šesť a maximálne 12, pričom každé z nich malo svoju symboliku. "Ľudia varili z toho, čo sa im daného roku urodilo, jedlá boli skromné," priblížila etnologička.
Vianočné obdobie bolo i časom spomínania a uctievania si mŕtvych predkov. Myslelo sa na nich už počas prestierania štedrovečerného stola. "Ľudia verili, že duše predkov prichádzajú na večeru, uctievali si ich tak, že pre ne prestreli tanier navyše. Do neho kládli prvú lyžicu z každého chodu. Ak by to neurobili, riskovali, že si duše pohnevajú," povedala Sedláčková. Na západnom Slovensku sa zvykli po kútoch rozhadzovať orechy, ktoré pôvodne slúžili ako obeť dušiam predkov.
