Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa ministerstva na tohtoročnú úrodu obilnín a repky vplývali najmä výkyvy počasia. Tieto faktory urýchlili dozrievanie obilia, ktoré neraz zahorelo a má menej odnoží.
Autor TASR
Rimavská Sobota 15. júla (TASR) – Na tohtoročnú úrodu obilia na celom území Slovenska vplývajú výrazné zmeny počasia, najmä extrémne horúčavy a nedostatok zrážok. Po piatkovej prehliadke žatevných prác v okrese Rimavská Sobota to konštatovali minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan (nominant OĽANO) spolu s predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emilom Machom.
V rámci regionálneho výjazdu navštívili rodinnú poľnohospodársku spoločnosť vo Veľkých Teriakovciach v Rimavskosobotskom okrese, ktorá sa venuje rastlinnej aj živočíšnej výrobe. "Zatiaľ, čo v južnejších lokalitách Slovenska sa začala žatva v polovici júna, farmári z tejto oblasti odštartovali kosbu repky a pšeníc len minulý týždeň," pripomína agrorezort.
"V obilninách sme dlhodobo sebestační a o to viac by sme si túto jedinečnú vzácnosť mali uvedomiť zvlášť v týchto časoch, ktoré žijeme. Čo si doma dopestujeme, mali by sme vedieť maximálne využiť, čiže spracovať a finalizovať," uviedol minister pôdohospodárstva. Zároveň dodal, že je nutné robiť opatrenia aj na adaptáciu na klimatické zmeny. "Kedysi sme potrebovali zrážkovú vodu dostať z polí, aby nepoškodila úrodu. Dnes túto vlahu potrebujeme zadržať v krajine. Hľadáme aj nové prístupy, aby sme do údržby odvodňovacích kanálov zapojili hlavne farmárov, ktorí hospodária pri týchto kanáloch," zhrnul. Podotkol, že agrorezort pripravuje materiál, ktorý bude zameraný na boj proti suchu. Na rokovanie vlády by mal byť predložený na jeseň tohto roka.
Podľa ministerstva na tohtoročnú úrodu obilnín a repky vplývali najmä výkyvy počasia. Tieto faktory urýchlili dozrievanie obilia, ktoré neraz zahorelo a má menej odnoží. Jednou z prvých oblastí, kde sa začala žatva, bol okres Komárno, kde so zberom začali 16. júna. Na rozdiel od južných regiónov, na Kysuciach sa žatva očakáva približne v druhej polovici augusta.
V tomto roku sa pšenica pestuje na väčšej ploche, celkovo 410.000 hektárov, ako v roku 2021, s medziročným nárastom 53.000 hektárov. "Pri odhadovanom výnose 5,24 tony z hektára možno predpokladať celkovú produkciu pšenice v objeme takmer 2,2 milióna ton," informuje rezort. Dodáva, že očakávané výnosy z hektára sú nižšie v porovnaní s predchádzajúcim rokom, avšak predpokladá sa, že prekonajú päťročný priemer rokov 2017 až 2021.
V rámci regionálneho výjazdu navštívili rodinnú poľnohospodársku spoločnosť vo Veľkých Teriakovciach v Rimavskosobotskom okrese, ktorá sa venuje rastlinnej aj živočíšnej výrobe. "Zatiaľ, čo v južnejších lokalitách Slovenska sa začala žatva v polovici júna, farmári z tejto oblasti odštartovali kosbu repky a pšeníc len minulý týždeň," pripomína agrorezort.
"V obilninách sme dlhodobo sebestační a o to viac by sme si túto jedinečnú vzácnosť mali uvedomiť zvlášť v týchto časoch, ktoré žijeme. Čo si doma dopestujeme, mali by sme vedieť maximálne využiť, čiže spracovať a finalizovať," uviedol minister pôdohospodárstva. Zároveň dodal, že je nutné robiť opatrenia aj na adaptáciu na klimatické zmeny. "Kedysi sme potrebovali zrážkovú vodu dostať z polí, aby nepoškodila úrodu. Dnes túto vlahu potrebujeme zadržať v krajine. Hľadáme aj nové prístupy, aby sme do údržby odvodňovacích kanálov zapojili hlavne farmárov, ktorí hospodária pri týchto kanáloch," zhrnul. Podotkol, že agrorezort pripravuje materiál, ktorý bude zameraný na boj proti suchu. Na rokovanie vlády by mal byť predložený na jeseň tohto roka.
Podľa ministerstva na tohtoročnú úrodu obilnín a repky vplývali najmä výkyvy počasia. Tieto faktory urýchlili dozrievanie obilia, ktoré neraz zahorelo a má menej odnoží. Jednou z prvých oblastí, kde sa začala žatva, bol okres Komárno, kde so zberom začali 16. júna. Na rozdiel od južných regiónov, na Kysuciach sa žatva očakáva približne v druhej polovici augusta.
V tomto roku sa pšenica pestuje na väčšej ploche, celkovo 410.000 hektárov, ako v roku 2021, s medziročným nárastom 53.000 hektárov. "Pri odhadovanom výnose 5,24 tony z hektára možno predpokladať celkovú produkciu pšenice v objeme takmer 2,2 milióna ton," informuje rezort. Dodáva, že očakávané výnosy z hektára sú nižšie v porovnaní s predchádzajúcim rokom, avšak predpokladá sa, že prekonajú päťročný priemer rokov 2017 až 2021.
