Bratislava 7. septembra (TASR) – Okresy susediace s Ukrajinou by mali zvýšiť pozornosť v súvislosti s výskytom detskej obrny, radia hygienici. Na juhozápade Ukrajiny sa minulý týždeň potvrdili dva prípady, choroba sa v krajine podľa Svetovej zdravotníckej organizácie nevyskytla deväť rokov.

"V okresoch Trebišov, Michalovce, Sobrance a Snina sa treba zamerať na zaočkovanosť proti detskej obrne. Dôležité je tiež klásť dôraz na identifikovanie vírusu v akútnych chabých obrnách," povedala pre TASR Zuzana Drobová z Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Hygienici o tejto veci informovali detských lekárov aj lekárov pre dospelých. Regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ) budú dbať aj na kontrolu odpadových vôd, vírus sa môže šíriť aj tadiaľ.

Riziko výskytu detskej obrny netreba podľa Drobovej podceňovať, môže sa objaviť aj na územiach, kde bol vírus spôsobujúci toto ochorenie vyhubený. Medzi ne patrí aj Slovensko.

Zaočkovanosť proti tomuto ochoreniu sa v slovenských okresoch hraničiacich s Ukrajinou pohybuje od 97 do 100 percent. Výnimkou je len okres Trebišov, pri poslednej kontrole očkovania tam lekári hlásili 94-percentnú zaočkovanosť pri primárnej vakcinácii. Na udržanie kolektívnej imunity by sa zaočkovanosť na okresnej úrovni mala pohybovať nad 95 percent. "Na Slovensku klesla zaočkovanosť na národnej úrovni pod 97 percent, príčinu vidíme aj v náraste počtu rodičov odmietajúcich očkovanie," informovala Drobová.

Detská obrna sa na Slovensku nevyskytla od roku 1960. Akútnu chabú obrnu diagnostikovali vlani lekári u 22 ľudí, ani v jednom prípade však pôvodcom ochorenia nebol vírus detskej obrny. Ten sa v súčasnosti vyskytuje najmä v krajinách ako Pakistan, Afganistan a Nigéria.

Detská obrna sa spočiatku prejavuje príznakmi podobnými chrípke – strata chuti do jedla, ťažkosti pri prehĺtaní či bolesti hlavy. Druhá fáza ochorenia je charakterizovaná bolesťami svalov, zvýšenou citlivosťou na vonkajšie podnety a ochrnutiami. Ochorenie však môže prebehnúť aj bez klinických príznakov.