Bratislava 18. marca (TASR) - Prvá svetová vojna je jednou z najbolestnejších udalostí moderných slovenských dejín, preto sú pomníky padlým v tomto konflikte na Slovensku veľmi rozšírené. Poloha je prvým dôležitým meradlom, podľa ktorého možno pomníky klasifikovať.

Z hľadiska celoslovenskej lokalizácie treba povedať, že pomníky padlým v prvej svetovej vojne nie sú rozmiestnené rovnomerne. Vo všeobecnosti platí, že ich počet v smere z východu na západ Slovenska stúpa. Súvisí to s viacerými faktormi. V zime 1914-1915 boli viaceré východoslovenské mestečká obsadené ruskou armádou a aj po roku 1915 sa frontové línie priveľmi nevzdialili. Práve bezprostrednosť vojny spôsobila, že sa pozornosť upriamila na vojenské cintoríny. Tých z prvej svetovej vojny je na východnom Slovensku naozaj veľa. Ďalším dôvodom bol nedostatok financií, hoci bol, najmä v období krátko po vojne, spoločný pre celé Slovensko. Svoju rolu mohla zohrať aj relatívne vyššia vžitosť uhorského prostredia u obyvateľov východného Slovenska. Na strednom Slovensku je výskyt pomníkov napriek hornatému terénu vyšší. Najviac sa ich nachádza na Pohroní, menej na Liptove, Orave a Kysuciach. Vyplýva to najmä z horšej dobovej ekonomickej situácie týchto regiónov. Oblasti západného Slovenska ako Záhorie, Senicko-myjavská oblasť, trnavská platňa, stredné a dolné Pohronie sú na pomníky ešte bohatšie. Zvýšené množstvo pomníkov juhozápadnej časti krajiny súvisí s vysokou národnou uvedomelosťou Slovákov, ale i Maďarov. V národnostne zmiešaných oblastiach bola výstavba pomníka niekedy znakom prezentácie moci, alebo akési referendum o lojálnosti k Československu.

Pomníky padlým sa nachádzajú v obciach bez ohľadu na ich veľkosť, zameranie či zloženie obyvateľstva. Bratislava, ako najväčšie mesto na Slovensku, si vďaka svojej multietnicite zachovávala isté špecifiká, no pomníkov tu nájdeme takmer dvadsať, vrátane prímestských štvrtí. Košice nemajú klasický pomník padlým v prvej svetovej vojne. Avšak v roku 1983 bol po likvidácii starých vojenských hrobov odhalený objekt pripomínajúci miesto, kde boli padlí pochovaní. Zaujímavý je prípad Trenčína, mesta s tradičnou vojenskou posádkou. V roku 1916 bol na trenčianskej hradnej skale vytesaný alegorický reliéf Hungarie. Po vzniku ČSR ho nové vedenie mesta pretvorilo na obraz Jana Jiskru z Brandýsa. Takže dnes má Trenčín pomník "len" padlým účastníkom vojenskej vzbury v Kragujevaci. Klasický pomník majú však takmer všetky trenčianske mestské časti, v minulosti samostatné obce. Z väčších slovenských miest nájdeme pomníky napríklad v Trnave, Prievidzi, Rožňave, v Banskej Bystrici v časti Rudlová. Taktiež sa nachádzajú v mestách strednej veľkosti, ako je Senec, Pezinok, Dolný Kubín či Sereď, ako aj v malých mestách, Liptovský Ján, Turzovka, Strážske, Rajecké Teplice. Najviac pamätníkov nájdeme na dedinách. Niekedy je až obdivuhodné, aké malé dedinky vystavali pomníky. Keďže všetko bola otázka peňazí, obce zvyčajne pri výstavbe pomníka spojili sily, príkladom je Habovka, Biely Potok a Zuberec na Orave.

Umiestnenie v rámci obce záviselo od jej veľkosti. V centrách väčších slovenských miest nájdeme pomník len ojedinele. Najfrekventovanejšie miesta boli už obsadené, a tak boli pomníky padlým odsunuté do parkov a menej exponovaných oblastí. Naopak, so zmenšovaním obce, sa priamoúmerne posúvali pomníky do centier. V dedinách sa najčastejšie nachádzajú v blízkosti kostola, niekedy sú pamätné tabule priamo v ňom. Tam boli a sú takpovediac na očiach, pričom prostredie kostola vytvára intímnejšie prostredie na uctenie pamiatky padlých. Aj dnes pri každom cirkevnom sviatku ľudia k pomníkom kladú kvety a vence, zapaľujú sviece. Menej rozšíreným miestom sú cintoríny, dôležité križovatky ciest či malé námestia. Vo veľkej väčšine sú pomníky nadkonfesionálne, teda na zozname padlých sú vedľa seba mená katolíkov, protestantov ako aj židov.