Bratislava 23. marca (TASR) - Katolíci, evanjelici a ďalší kresťania vstúpili Kvetnou nedeľou (20. marca) do Veľkého alebo Svätého týždňa. Na Zelený štvrtok (24. marca) večer, po svätej omši na pamiatku Pánovej poslednej večere s učeníkmi, sa začne v katolíckej cirkvi tzv. Veľkonočné posvätné trojdnie alebo triduum. Trojdnie je spoločné pomenovanie troch dní, keď si veriaci sprítomňujú udalosti vykúpenia človeka - Kristovu smrť na Veľký piatok, Krista uloženého v hrobe na Bielu sobotu a Kristovo zmŕtvychvstanie na Veľkonočnú nedeľu.

Na Zelený štvrtok si veriaci pripomínajú ustanovenie sviatosti kňazstva a Eucharistie. V tento deň predpoludním sa v jednotlivých diecézach Slovenska už tradične konajú sväté omše, ktoré slúžia biskupi so všetkými kňazmi svojich diecéz. Sú to omše svätenia olejov, známe ako Missa chrismatis, a konajú sa na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva.

Poslednú večeru slávil Ježiš so svojimi učeníkmi na Zelený štvrtok. V tento večer ustanovil sviatosť kňazstva a Eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Túto udalosť pripomína na Zelený štvrtok večerná svätá omša, ktorá je známa aj obradom umývania nôh 12 mužom.

Na Veľký piatok si kresťania pripomínajú utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň, ako jediný deň v roku, neslúži svätá omša a oltáre sú bez chrámového rúcha.

Na Bielu sobotu sa obrady Veľkonočnej vigílie (bdenia) začínajú večer po západe slnka. Je to liturgicky veľmi bohatá bohoslužba, ktorej súčasťou je zapaľovanie a požehnanie veľkonočného ohňa, svätenie veľkonočnej sviece - paškálu, ďalej bohoslužbu slova, čítania zo Starého zákona. Nasleduje liturgia krstu, obrad vzkriesenia a slávnostná svätá omša.

Bohoslužby na Veľkonočnú nedeľu predpoludním sú v kresťanských cirkvách oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista.