Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Naď pripomenul, že v utorok ministerské debaty začali vo formáte Ramstein. Zástupcovia vyše 60 krajín z celého sveta, ktorí podporujú Ukrajinu aj vojensky, rokovali o troch oblastiach.
Autor TASR
Brusel 15. februára (TASR) - Slovensko by sa nestalo prvou krajinou NATO, ktorá by Ukrajine venovala bojové lietadlá. Povedal to v stredu minister obrany SR Jaroslav Naď po skončení dvojdňového stretnutia ministrov obrany Severoatlantickej aliancie v Bruseli, informuje spravodajca TASR.
Podľa neho sa na rokovaniach v Bruseli potvrdilo, že niektoré krajiny už Ukrajine poskytli lietadlá alebo náhradné diely k nim. "Ak niekto na Slovensku hovorí, že by sme v tom boli prví, tak nemá pravdu. Treba to jasne povedať," odkázal.
Naď pripomenul, že v utorok ministerské debaty začali vo formáte Ramstein. Zástupcovia vyše 60 krajín z celého sveta, ktorí podporujú Ukrajinu aj vojensky, rokovali o troch oblastiach: poskytnutí stíhačiek typu MiG-29 alebo F-16, tankov a systémov protivzdušnej obrany Ukrajine.
"Ja som povedal, aké sú možnosti doma na Slovensku. Krajiny rokovali aj bilaterálne, aj v menších skupinách, aby sme sa navzájom vedeli doplniť. Myslím si, že sa veci hýbu správnym smerom. Ukrajina dostala veľké množstvo podpory," vysvetlil Naď.
Stredajšie rokovania už vo formáte ministrov 30-člennej Aliancie boli podľa Naďa zamerané na posilňovanie obrany východného krídla vrátane Slovenska a na systémy protivzdušnej obrany.
"Hovorili sme tiež o novom záväzku z hľadiska zvyšovania obranného rozpočtu. Slovensko splnilo svoj dvojpercentný záväzok. Ale nie všetky spojenecké krajiny to dosiahli. Je tam teda tlak, aby sa obranné výdavky zvyšovali," opísal situáciu.
Podľa jeho slov cítiť jednotu spojencov v tom, že treba viac investovať do obrany, pričom varovaním je ruská agresia na Ukrajine.
Naď dodal, že okrem samotných dvoch percent treba hovoriť aj o tom, či tieto peniaze idú na modernizáciu ozbrojených síl. Upozornil, že Slovensko spomedzi siedmich krajín východného krídla NATO, ktoré naplnili dvojpercentný rozpočtový cieľ, dáva na obranu najmenej – pričom za posledné desaťročia svoju obrannú infraštruktúru zanedbávalo.
"Urobili sme veľký krok dopredu, boli sme pochválení, ale ani zďaleka nie sme v cieli," vysvetlil. Pripomenul, že Poľsko už má trojpercentné výdavky a v roku 2024 chce zvýšiť obranný rozpočet na štyri percentá HDP. Pobaltské krajiny smerujú k trom percentám a Rumunsko ohlásilo, že na obranu bude dávať najmenej 2,5 percenta HDP.
Ministri sa venovali aj príprave summitu NATO vo Vilniuse (11. – 12. 7.), kde podľa Naďa možno očakávať ďalšie rozhodnutia spojencov ohľadom výdavkov na obranu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Podľa neho sa na rokovaniach v Bruseli potvrdilo, že niektoré krajiny už Ukrajine poskytli lietadlá alebo náhradné diely k nim. "Ak niekto na Slovensku hovorí, že by sme v tom boli prví, tak nemá pravdu. Treba to jasne povedať," odkázal.
Naď pripomenul, že v utorok ministerské debaty začali vo formáte Ramstein. Zástupcovia vyše 60 krajín z celého sveta, ktorí podporujú Ukrajinu aj vojensky, rokovali o troch oblastiach: poskytnutí stíhačiek typu MiG-29 alebo F-16, tankov a systémov protivzdušnej obrany Ukrajine.
"Ja som povedal, aké sú možnosti doma na Slovensku. Krajiny rokovali aj bilaterálne, aj v menších skupinách, aby sme sa navzájom vedeli doplniť. Myslím si, že sa veci hýbu správnym smerom. Ukrajina dostala veľké množstvo podpory," vysvetlil Naď.
Stredajšie rokovania už vo formáte ministrov 30-člennej Aliancie boli podľa Naďa zamerané na posilňovanie obrany východného krídla vrátane Slovenska a na systémy protivzdušnej obrany.
"Hovorili sme tiež o novom záväzku z hľadiska zvyšovania obranného rozpočtu. Slovensko splnilo svoj dvojpercentný záväzok. Ale nie všetky spojenecké krajiny to dosiahli. Je tam teda tlak, aby sa obranné výdavky zvyšovali," opísal situáciu.
Podľa jeho slov cítiť jednotu spojencov v tom, že treba viac investovať do obrany, pričom varovaním je ruská agresia na Ukrajine.
Naď dodal, že okrem samotných dvoch percent treba hovoriť aj o tom, či tieto peniaze idú na modernizáciu ozbrojených síl. Upozornil, že Slovensko spomedzi siedmich krajín východného krídla NATO, ktoré naplnili dvojpercentný rozpočtový cieľ, dáva na obranu najmenej – pričom za posledné desaťročia svoju obrannú infraštruktúru zanedbávalo.
"Urobili sme veľký krok dopredu, boli sme pochválení, ale ani zďaleka nie sme v cieli," vysvetlil. Pripomenul, že Poľsko už má trojpercentné výdavky a v roku 2024 chce zvýšiť obranný rozpočet na štyri percentá HDP. Pobaltské krajiny smerujú k trom percentám a Rumunsko ohlásilo, že na obranu bude dávať najmenej 2,5 percenta HDP.
Ministri sa venovali aj príprave summitu NATO vo Vilniuse (11. – 12. 7.), kde podľa Naďa možno očakávať ďalšie rozhodnutia spojencov ohľadom výdavkov na obranu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
