Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nové jednotky, ak vzniknú, budú na dobrovoľnej báze, členské krajiny nemajú povinnosť sa do tejto iniciatívy zapájať.
Autor TASR
Brusel 16. novembra (TASR) - Európska únia plánuje do roku 2025 vytvoriť vlastné sily rýchleho nasadenia v počte do 5000 vojakov. Informáciu v utorok pre TASR potvrdil minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO).
O tomto pláne v pondelok a utorok v Bruseli rokovali ministri zahraničných vecí a obrany v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci, segment obrana. Hlavnou témou debát bola iniciatíva známa pod názvom Strategický kompas EÚ, ktorá predvída aj vytvorenie spoločných síl rýchlej reakcie. Tie by mali byť schopné zasahovať pri rôznych krízach bez toho, aby sa Únia musela spoliehať na pomoc Spojených štátov.
Naď pripomenul, že v Strategickom kompase sa uvádza, že je potrebné vyhodnotiť funkčnosť nasadenia síl rýchlej reakcie. Dodal že Slovensko patrí k tým krajinám, ktoré chcú, aby sa ešte pred prijatím ďalšieho rozhodnutia vyhodnotilo, ako fungovali či nefungovali spoločné bojové jednotky EÚ. Tie na papieri existujú od roku 2006 a oficiálne sú operačné od 1. januára 2007, ani raz však neboli nasadené.
"Treba zistiť, prečo to tak bolo, aké tam boli chyby, či boli legislatívne prekážky alebo prekážky vojensko-technického charakteru. Na základe tejto analýzy budeme rozhodovať, či sa bude alebo nebude meniť koncept tých bojových skupín," vysvetlil.
K návrhu o silách rýchleho nasadenia sa ministri dostali len minulý týždeň a prvýkrát o ňom rokovali v pondelok v Bruseli. Podľa Naďa ďalšie diskusie budú prebiehať na úrovni ministrov obrany, zahraničných vecí a aj premiérov a hovoriť o nejakých konkrétnych záveroch bude možné najskôr v marci budúceho roka.
Minister však potvrdil, že tieto sily by mali zahŕňať 5000 vojakov. Nevníma to ako problém, lebo súčasné bojové skupiny mali zadefinovaných do 1500 vojakov, ale v skutočnosti mali aj 3000 účastníkov. To môže potvrdiť aj Slovensko, ktoré bojové skupiny vytváralo v rámci Vyšehradskej štvorky (V4) a bilaterálne aj s Českou republikou.
"Skôr hovoríme o zmene z hľadiska legislatívneho pri schvaľovaní ich nasadenia a financovania. Toto bude alfa a omega diskusií o silách rýchleho nasadenia EÚ," skonštatoval Naď.
Nové jednotky, ak vzniknú, budú na dobrovoľnej báze, členské krajiny nemajú povinnosť sa do tejto iniciatívy zapájať. Naď však upozornil, že do tvorby spoločných bojových skupín sa zapojili takmer všetci členovia Únie a podobný princíp predpokladá aj pri silách rýchlej reakcie, kde z však hľadiska počtu vojakov bude potrebná účasť aspoň troch alebo štyroch krajín.
Najkomplikovanejšie diskusie na úrovni ministrov obrany očakáva v otázke financovania takýchto jednotiek. Zatiaľ totiž nie je zadefinované, či by to bolo zo spoločného rozpočtu EÚ alebo to bude ako doteraz, že tá krajina alebo tie krajiny, ktoré "držali pohotovosť" bojových skupín, by niesli aj záťaž financovania v prípade ich nasadenia.
"Tieto diskusie pokračujú a máme čas ešte do marca, aby sme mali všetky detaily vysvetlené, a potom sa budeme môcť k tomu adekvátne postaviť," uviedol minister.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
O tomto pláne v pondelok a utorok v Bruseli rokovali ministri zahraničných vecí a obrany v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci, segment obrana. Hlavnou témou debát bola iniciatíva známa pod názvom Strategický kompas EÚ, ktorá predvída aj vytvorenie spoločných síl rýchlej reakcie. Tie by mali byť schopné zasahovať pri rôznych krízach bez toho, aby sa Únia musela spoliehať na pomoc Spojených štátov.
Naď pripomenul, že v Strategickom kompase sa uvádza, že je potrebné vyhodnotiť funkčnosť nasadenia síl rýchlej reakcie. Dodal že Slovensko patrí k tým krajinám, ktoré chcú, aby sa ešte pred prijatím ďalšieho rozhodnutia vyhodnotilo, ako fungovali či nefungovali spoločné bojové jednotky EÚ. Tie na papieri existujú od roku 2006 a oficiálne sú operačné od 1. januára 2007, ani raz však neboli nasadené.
"Treba zistiť, prečo to tak bolo, aké tam boli chyby, či boli legislatívne prekážky alebo prekážky vojensko-technického charakteru. Na základe tejto analýzy budeme rozhodovať, či sa bude alebo nebude meniť koncept tých bojových skupín," vysvetlil.
K návrhu o silách rýchleho nasadenia sa ministri dostali len minulý týždeň a prvýkrát o ňom rokovali v pondelok v Bruseli. Podľa Naďa ďalšie diskusie budú prebiehať na úrovni ministrov obrany, zahraničných vecí a aj premiérov a hovoriť o nejakých konkrétnych záveroch bude možné najskôr v marci budúceho roka.
Minister však potvrdil, že tieto sily by mali zahŕňať 5000 vojakov. Nevníma to ako problém, lebo súčasné bojové skupiny mali zadefinovaných do 1500 vojakov, ale v skutočnosti mali aj 3000 účastníkov. To môže potvrdiť aj Slovensko, ktoré bojové skupiny vytváralo v rámci Vyšehradskej štvorky (V4) a bilaterálne aj s Českou republikou.
"Skôr hovoríme o zmene z hľadiska legislatívneho pri schvaľovaní ich nasadenia a financovania. Toto bude alfa a omega diskusií o silách rýchleho nasadenia EÚ," skonštatoval Naď.
Nové jednotky, ak vzniknú, budú na dobrovoľnej báze, členské krajiny nemajú povinnosť sa do tejto iniciatívy zapájať. Naď však upozornil, že do tvorby spoločných bojových skupín sa zapojili takmer všetci členovia Únie a podobný princíp predpokladá aj pri silách rýchlej reakcie, kde z však hľadiska počtu vojakov bude potrebná účasť aspoň troch alebo štyroch krajín.
Najkomplikovanejšie diskusie na úrovni ministrov obrany očakáva v otázke financovania takýchto jednotiek. Zatiaľ totiž nie je zadefinované, či by to bolo zo spoločného rozpočtu EÚ alebo to bude ako doteraz, že tá krajina alebo tie krajiny, ktoré "držali pohotovosť" bojových skupín, by niesli aj záťaž financovania v prípade ich nasadenia.
"Tieto diskusie pokračujú a máme čas ešte do marca, aby sme mali všetky detaily vysvetlené, a potom sa budeme môcť k tomu adekvátne postaviť," uviedol minister.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
