Bratislava 9. júla (TASR) - Pre stromy (duby a hraby) vyhlásilo ešte koncom 19. storočia ministerstvo orby so sídlom v Budapešti Šalkovú na Horehroní za lesnú rezerváciu. Dnes je jednou z dvoch najstarších prírodných rezervácií na Slovensku a poznáme ju pod názvom Národná prírodná rezervácia Príboj.
Slovenská Ľupča: Celý "chotár" obce je chránený. Rieka Hron ho delí na dve časti. Pravý breh patrí Národnému parku Nízke Tatry, ľavý spadá do Slovenského Rudohoria, Chránenej krajinnej oblasti Biosferickej rezervácie Poľana. Dominantou je hrad z 13 storočia. Je to najvyššie položená hradná stavba na Pohroní. V 18. storočí bol väznicou, v 19. storočí tam sídlil štátny sirotinec a výchovný ústav pre mladistvých, počas druhej svetovej vojny v ňom boli zajatci, neskôr rehoľné sestry.
Brusno - kúpele: Miestne kúpele patria k tým mladším na Slovensku. Prvá kúpeľná sezóna sa začala v roku 1838, skutočný rozkvet zaznamenali počas trvania Prvej Československej republiky. Minerálna voda je určená predovšetkým na liečenie zažívacích problémov. Počas 2. svetovej vojny bola miestna časť Bukovec (dnes Pohronský Bukovec) vypálená. Nacisti v nej zajali generálov slovenskej armády Rudolfa Viesta a Jána Goliana. Neďaleko sa nachádza aj Nemecká, v ktorej Nemci vykonávali masové popravy vo vápenke. Obec je pamätným miestom SNP.
Čiernohronská úzkorozchodná železnica – Čierny Balog: V čase najväčšej slávy mala táto lesná železničná trať v Slovenskom Rudohorí dĺžku 132 km. Spájala osady pozdĺž toku Čierneho Hrona Chvatimech-Hronec-Čierny Balog-Vydrovo. Zapísala sa aj do dejín SNP, keď zabezpečovala rozvoz jedla a munície pre partizánov. Dnes je to turistická atrakcia.
Hronec: Leží na severnom okraji Veporských vrchov. V roku 1810 tu vyrobili prvý liatinový most v strednej Európe. V blízkom údolí Tri vody sú zvyšky vysokej pece z roku 1795. Hronec s Čiernym Balogom spája práve Čiernohronská železnica, o ktorej sa uvažuje, že prepojí aj biatlonový areál v neďalekom Osrblí, kde sú ako doma rodáčky z Čierneho Balogu, úspešné slovenské biatlonistky Pavlína a Ivona Fialkové.
Dobročský prales: Nachádza sa v katastri obce Čierny Balog. Je chráneným územím od roku 1913. Prirodzenými drevinami sú jedľa, buk a smrek. Táto národná prírodná rezervácia je pre verejnosť uzatvorená. Vstup do pralesa je možný len so sprievodcom.
Hrebeň Nízkych Tatier: Chopok, Ďumbier: Hrebeňovky sú vždy úchvatné pre svoje výhľady, ale aj maximálne nevyspytateľné pri zmene počasia, čo je na vrcholoch Chopku (2023,6 m n. m.) a Ďumbiera (2045,9 m n. m.), najvyššieho kopca Nízkych Tatier, veľmi časté. Záchranou pre turistov sú vždy Štefánikova chata pod Ďumbierom alebo Kamenná chata pod Chopkom. Z Ďumbiera je možné obdivovať všetky pohoria stredného a severného Slovenska, na Chopok sa môžeme vyviezť aj lanovkou z Jasnej alebo Kosodreviny. Na južnej, breznianskej strane sa nachádza ďalší prírodný skvost - Bystrianska jaskyňa.
Na archívnej snímke turisti počas túry na trase Ďumbier - Chopok. Chopok. Foto: TASR/Erika Ďurčová
Vyšná a Nižná Boca: V údoliach okolo riečky Boca sa kedysi ryžovalo zlato. Neskôr sa ťažilo spolu so železnou rudou a antimónom. V obci sa nachádzajú staré banícke domy s pavlačami. V súčasnosti je celá oblasť posiata rekreačnými chatami a chalupami, pretože ide o významné turistické stredisko Nízkych Tatier.
Kráľova hoľa: Je to najnavštevovanejší vrch Nízkych Tatier. Z nadmorskej výšky 1946,1 metra poskytuje nádherné výhľady na Spiš, Vysoké Tatry, Horehronie a Liptov. Pod Kráľovou Hoľou vyvierajú štyri najväčšie slovenské rieky - Čierny Váh, Hnilec, Hornád a Hron. Na vrchole kopca stojí televízny a rozhlasový vysielač. Je dostupný aj na bicykloch, ide o najvyšší cyklobod na Slovensku. Najľahší prístup je od obce Šumiac.
Kráľova hoľa v Nízkych Tatrách, jeden z národných vrcholov Slovákov, býva vďačným cieľom turistov. Foto: TASR/Milan Kapusta
Telgárt – jazda historickým vlakom po Horehroní: Je to najvyššie položená horehronská obec, rozprestiera sa na južných svahoch Kráľovej hole, na spojnici Gemera a Spiša. Hlavnou turistickou atrakciou je jazda vlakom Horehronský expres na železničnej trati Brezno - Margecany. Nachádza sa na nej deväť tunelov (najdlhší je Telgártsky, 1239,4 m), i Telgártsky a Chmarošský viadukt. Telgárt, v minulosti aj Švermovo, je východiskovým bodom trás na Kráľovu hoľu a sedlo Besník, ktorý je bránou do susedných pohorí. V katastrálnom území objavíme množstvo prírodných krás - pramene riek Hron (druhá najdlhšia rieka 298 km) a Hnilec, jaskyne Homola a Stratený potok. Priamo v obci vyvierajú dva pramene kyselky.
Na archívnej snímke Chramošský železničný viadukt (často prezývaný aj Telgártsky viadukt) pri obci Telgárt, ktorý je časťou železničnej trate Červená Skala - Margecany. Telgárt.Foto: TASR - Branislav Račko
Brezno: Kedysi sa v jeho katastri ťažilo zlato a striebro, banským mestom sa však Brezno nikdy nestalo. Preslávili ho garbiari a modrotlač. Raritou bol aj nástrojársky hámor na výrobu sekier, rýľov a iných nástrojov. V polovici 19. storočia sa ich tu vyrábalo až 50 000 kusov ročne. Ústrednou dominantou mesta je 31 metrov vysoká mestská veža z roku 1830. Atraktivitu pre súčasníkov dávajú Breznu prírodné scenérie, zo severu ho lemujú Nízke Tatry, z juhu Slovenské Rudohorie a Veporské vrchy.
Pohorelá: Obec sa preslávila ľudovou architektúrou a folklórom. Je však známa aj geografickou zvláštnosťou. V jej blízkosti prechádza 20. poludník, ktorý pretína Slovenskú republiku.
Klenovský Vepor: Je to najvýraznejší vrchol (1338 m n. m.) Veporských vrchov v oblasti Slovenského rudohoria. Pripomína chrbát divej svine - "vepra" - podľa čoho dostal svoje pomenovanie. Je to štátna prírodná rezervácia. Prechádza cez ňu významná turistická trasa Rudná magistála. Striedajú sa na nej hlboké pralesy s rozsiahlymi poľanami a pasienkami. Patrí k tomu najkrajšiemu, čo môžu slovenské hory ponúknuť.
