Bratislava 22. februára (TASR) – Najlepšie prepracovaný volebný program v oblasti súdnictva majú strany #Sieť a Most-Híd. Skonštatovalo to združenie Sudcovia "Za otvorenú justíciu" (ZOJ) na základe analýzy volebných programov vybraných politických strán, ktoré podľa dlhodobých prieskumov majú reálnu šancu uspieť v marcových parlamentných voľbách.

Podľa prezidentky ZOJ Kataríny Javorčíkovej volebné programy týchto dvoch strán najvyváženejšie reagujú na spoluzodpovednosť sudcov a politickej moci na stave súdnictva. Za menej prepracovaný, ale hodnotovo a v základných zámeroch zhodný so stranami #Sieť a Most-Híd označila ZOJ volebný program KDH.

Volebný program SNS sa v prevažnej miere obmedzil na prezentáciu hodnôt, ktoré by strana chcela v súdnictve presadiť, ale chýba mu bližšia konkretizácia spôsobu realizácie týchto zámerov, zhodnotilo ZOJ. Za najprepracovanejší združenie označilo volebný program SaS, ten sa mu však javí ako kontroverzný, pretože "priamo stavia do opozície súdnu a vládnu politickú moc s výraznejšími prvkami umožňujúcimi politizáciu súdnictva".

"Zastávame názor, že reforma justície je možná len za účinnej spolupráce všetkých troch mocí v štáte pri rešpektovaní ich rovnoprávneho postavenia," uviedla k tomu Javorčíková. Programy strán Smer-SD a OĽaNO-NOVA združenie nemohlo zhodnotiť, nakoľko ku dňu spracovania správy neboli zverejnené.

ZOJ sa stretlo v závere minulého roka so zástupcami politických strán a oboznámilo s ich prioritami v oblasti súdnictva. Ohľadom programov strán #Sieť, Most-Híd a KDH skonštatovalo, že zvýšenie dôveryhodnosti súdnictva podmieňujú zvýšením zodpovednosti sudcov za výkon funkcie a za nevyhnutné považujú zvýšenie transparentnosti výberových a disciplinárnych konaní aj s využitím laického prvku v zložení výberových komisií.

Trojica strán navrhla opatrenia na zvýšenie efektivity práce súdov - cez skvalitnenie legislatívy, zjednodušenie súdneho procesu, posilnenie súdnej administratívy, zvýšenie počtu sudcov podľa zaťaženosti súdov, zvýšenie počtu vyšších súdnych úradníkov podľa kľúča 1 sudca – 1 VSÚ, ako aj cez presné vymedzenie rozhodovacej činnosti sudcov a VSÚ, zavedenie objektívnych indikátorov hodnotenia sudcov, či napríklad zjednotenie výkazníctva súdov vo vzťahu k ich výkonnosti a zaťaženosti.

Most-Híd navrhuje vytvoriť hodnotiace senáty zložené z profesionálnych sudcov, ktoré sa budú venovať iba agende hodnotenia sudcov. Všetky tri strany sa zhodli na tom, že predsedovia súdov, ktorí sú ako predstavitelia súdnej správy podriadení ministrovi spravodlivosti, by nemali byť členmi Súdnej rady, pretože sa môžu dostávať do konfliktu záujmov. Problém vidia aj v politických nomináciách sudcov do Súdnej rady vládou, parlamentom a prezidentom.

SNS podľa ZOJ najviac zo sledovaných strán zvýrazňuje potrebu minimalizovať vplyv výkonnej moci do súdnictva najmä cez funkcie predsedov súdov, s akcentom na voľbu súdnych funkcionárov samotnými sudcami. V programe hovorí i o zvýšení vážnosti súdov, dôraze na etické správanie sa sudcov a osobnú zodpovednosť za výkon ich funkcie, ale tiež aj o potrebe zvýšenia počtu sudcov a primeranom ohodnotení súdnej administratívy.

Strana SAS kladie veľký dôraz predovšetkým na striktné represívne opatrenia voči sudcom, sumarizuje ďalej ZOJ. Vychádza pritom z predpokladu, že mnoho sudcov odborne aj morálne zlyháva. Vo viacerých navrhovaných opatreniach je čitateľný pohľad na všetkých sudcov z uhla prezumpcie ich viny, a to aj vo vzťahu k súdnym prieťahom. "Chýba reflexia, že súdy sú dlhodobo neúmerne preťažované počtom došlých vecí, čo je objektívnou prekážkou ich vybavovania bez zbytočných prieťahov," mieni Javorčíková.

Čo sa týka súčasnej vládnej strany združenie vidí pozitívny posun vo viacerých oblastiach, ktorý sa Smeru-SD podarilo dosiahnuť. Zlepšilo sa technické vybavenie súdov, pokročila ich elektronizácia, došlo k významnej rekodifikácii občianskeho súdneho procesu, značne sa posilnila legislatívna ochrana spotrebiteľov, oddelili sa funkcie predsedu Súdnej rady a Najvyššieho súdu SR, udiali sa významné personálne výmeny vo vedení justície a zlepšilo sa hmotné a sociálne zabezpečenie sudcov, vyratúva ZOJ.

Ako negatívum pôsobenia Smeru-SD v súdnictve združenie vníma najmä z jeho pohľadu nezvládnuté enormné preťaženie súdov hromadnými žalobami nebankových subjektov, výrazné finančné podhodnotenie zamestnancov súdov, čo vyústilo do ich štrajku, zavedenie kontroverzných bezpečnostných previerok sudcov, opakované snahy znížiť platové náležitosti sudcov v rozpore s ústavou, konflikty ohľadom obsadenia Ústavného súdu SR, či pretrvávajúcu neúnosne nízku dôveryhodnosť súdov vo verejnosti.

Podobne ako Smer-SD má najmenej prepracovaný volebný program hnutie OĽaNO-NOVA, ktoré sa obmedzilo len na menovanie všeobecných princípov o nezávislosti polície, prokuratúry a súdov, konštatuje ZOJ. "Ako jediné pripúšťa presadzovanie volieb sudcov priamo občanmi bez možnosti zistenia ich predstavy ako eliminovať politizáciu tohto procesu," doplnila Javorčíková. Z osobného kontaktu so zástupcami hnutia vyzdvihlo ZOJ najmä zámer znížiť súdivosť odstraňovaním jej príčin – posilňovaním alternatívneho riešenia sporov, kde sú stále na Slovensku veľké rezervy.