V uplynulých dňoch dominoval v ovzduší na celom území Slovenska peľ ihličnanov z čeľade borovicovitých, znížili sa denné koncentrácie peľu brezy, duba i buka.
Autor TASR
Banská Bystrica 31. mája (TASR) - Najsilnejším a najvýznamnejším alergénom je aktuálne peľ tráv z čeľade lipnicovitých, túto pozíciu si podľa odborníkov udrží až do polovice júla. Pomerne vysoký podiel z celkovej hladiny peľu v ovzduší bude mať peľ ihličnanov, ale jeho denné koncentrácie výrazne poklesnú.
Podľa Janky Lafférsovej z oddelenia lekárskej mikrobiológie RÚVZ v Banskej Bystrici, pod ktoré spadá aj koordinácia peľovej informačnej služby (PIS) v Slovenskej republike, bude v ovzduší aj peľ jaseňa, pajaseňa, javora, orecha, pagaštanu, bazy, skorocelu, štiavu a pŕhľavovitých rastlín. "Výška denných hladín peľu je a bude ovplyvňovaná nočným ochladením a zrážkovou činnosťou," podotkla.
V uplynulých dňoch dominoval v ovzduší na celom území Slovenska peľ ihličnanov z čeľade borovicovitých, znížili sa denné koncentrácie peľu brezy, duba i buka. Alergologicky významné koncentrácie dosahoval peľ tráv z čeľade lipnicovitých, objavil sa už aj peľ pŕhľavovitých rastlín. V ovzduší zachytili aj peľ drevín z čeľadí cyprusovitých - tisovitých, peľ duba, jaseňa, javora, orecha, pajaseňa, pagaštanu, platanu, bazy, skorocelu a štiavu. Vyššie koncentrácie dosahovali spóry plesní.
Podľa Janky Lafférsovej z oddelenia lekárskej mikrobiológie RÚVZ v Banskej Bystrici, pod ktoré spadá aj koordinácia peľovej informačnej služby (PIS) v Slovenskej republike, bude v ovzduší aj peľ jaseňa, pajaseňa, javora, orecha, pagaštanu, bazy, skorocelu, štiavu a pŕhľavovitých rastlín. "Výška denných hladín peľu je a bude ovplyvňovaná nočným ochladením a zrážkovou činnosťou," podotkla.
V uplynulých dňoch dominoval v ovzduší na celom území Slovenska peľ ihličnanov z čeľade borovicovitých, znížili sa denné koncentrácie peľu brezy, duba i buka. Alergologicky významné koncentrácie dosahoval peľ tráv z čeľade lipnicovitých, objavil sa už aj peľ pŕhľavovitých rastlín. V ovzduší zachytili aj peľ drevín z čeľadí cyprusovitých - tisovitých, peľ duba, jaseňa, javora, orecha, pajaseňa, pagaštanu, platanu, bazy, skorocelu a štiavu. Vyššie koncentrácie dosahovali spóry plesní.