Bratislava 11. júna (TASR) – Najväčšie riziká súvisiace s digitalizáciou kultúrneho dedičstva sú spojené s kľúčovým národným projektom Digitálna knižnica a digitálny archív. Jej garantom je Slovenská národná knižnica (SNK) v Martine. Na neho bolo určených cez 49 miliónov eur.

Na základe aktuálne vykonaných analýz je vysoko rizikový z hľadiska oprávnenosti výdavkov, duplicitnosti aktivít, schopnosti naplniť schválené indikátory počtu zdigitalizovaných objektov, ako aj z hľadiska udržateľnosti tohto projektu po roku 2015. Na dnešnej tlačovej konferencii to uviedol minister kultúry Marek Maďarič.

Možné neoprávnené výdavky súvisia s duplicitou v oblasti archivovania dát. Vybudovanie Centrálneho dátového archívu, kde sa majú dlhodobo archivovať objekty zo všetkých projektov predpokladá totiž aj samostatný národný projekt Univerzitnej knižnici Bratislava (UKB). SNK si nastavila svoje archivovanie podobne.

"Z toho istého zdroja sa nemôže financovať tá istá aktivita," podčiarkol minister. Financie na to budú použité z Prioritnej osi 2 Operačného programu informatizácia spoločnosti. Pri kontrole s vynakladaním zdrojov z eurofondov by to Európska komisia mohla vyhodnotiť ako duplicitu.

Ďalším problémom je udržateľnosť celého projektu. SNK konštatuje, že prevádzkové náklady po roku 2015 na odkysľovaciu fabriku vo výške takmer 3,9 milióna eur ročne na 78 pracovných miest bude požadovať zo štátneho rozpočtu. "Nárok na takúto vysokú čiastku zatiaľ podložila len všeobecným deklarovaním, že svoju deacidifikačnú a digitalizačnú fabriku bude v nasledujúcich desaťročiach využívať pre potreby rôznych inštitúcií z verejného sektora. K tomuto zámeru však nepredložila žiadne podklady," upozornil Maďarič. Takže nie je isté, koľko bude mať v budúcnosti zákazníkov a objednávok.

V súčasnosti je celý projekt nastavený tak, že jeho základom je vybudovanie fabriky na odkysľovanie textových dokumentov, čo ale nie je hlavnou aktivitou digitalizácie. SNK deklaruje, že všetky dokumenty musia pred samotnou digitalizáciou prejsť sterilizáciou a deacidifikáciou.

"Na tieto technológie a priestory, kde sa majú tieto zariadenia umiestniť, ani len neboli vyhlásené verejné obstarávania," upozornil šéf rezortu kultúry. Plán ukončenia takejto fabriky je naplánovaný na koniec programovacieho obdobia, teda 30. júna 2015. Tým pádom digitalizácia vo veľkej miere predbehne samotné ošetrenie textových dokumentov. "Čo môže byť taktiež sporné v otázke toho, či môžeme použiť na odkysľovanie textových dokumentov peniaze z Operačného programu informatizácia spoločnosti," uzavrel Maďarič.