Bratislava 1. marca (TASR) – Za najväčší úspech slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie možno považovať začatie bratislavského procesu, ktorým sa spustil proces reflexie o budúcom smerovaní EÚ. Vyplýva to z hodnotiacej výročnej správy o členstve SR v EÚ, ktorý dnes vláda schválila.

Bratislavský proces spustil bratislavský summit, na ktorom bola prijatá Bratislavská deklarácia a Bratislavská cestovná mapa. Dôvodom summitu, ktorý sa konal v septembri minulého roka, bolo podľa materiálu nárast europesimizmu, ovplyvnený najmä nekontrolovanými migračnými tokmi, pretrvávajúcimi dôsledkami hospodárskej a finančnej krízy, nestabilitou v európskom susedstve, ohrozením vnútornej bezpečnosti a referendom vo Veľkej Británii o brexite.

"Referendum, ktoré sa konalo 23. júna 2016 rozhodlo o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ a očakáva sa, že Veľká Británia požiada o aktiváciu článku 50 do konca marca 2017. Britský Najvyšší súd 24. januára potvrdil, že vláda musí pred aktiváciou článku 50 získať pre tento krok súhlas britského parlamentu. Príslušný návrh zákona predložila vláda parlamentu 26. januára," uvádza sa v správe. Hlavným vyjednávačom zastupujúcim EÚ v rokovaniach s Veľkou Britániou bude Michel Barnier.

Za dôležité výsledky predsedníctva sa považuje i ratifikácia parížskej klimatickej dohody, podpísanie Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody s Kanadou (CETA), sfunkčnenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, prijatie rozpočtu EÚ na rok 2017 či pokrok v procese rozširovania.

Historicky prvé predsedníctvo v Rade EÚ sa konalo od 1. júla do 31. decembra 2016. Program predsedníctva sa zakladal na troch princípoch – na dosahovaní konkrétnych výsledkov, na prekonávaní fragmentácie a na hlavnej pozornosti venovanej občanovi.