Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obce podľa úradu vplyvom prijatých opatrení v súvislosti s pandémiou niektoré svoje služby obmedzovali, napriek tomu boli poskytované vo všetkých kritických oblastiach.
Autor TASR
Bratislava 19. mája (TASR) - Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR apeluje na potrebu reformy miestnej samosprávy a zvýšenie jej celkovej efektívnosti. Potrebu mali potvrdiť aj nedávne kontroly zamerané na vymáhanie nedoplatkov obcami, poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a na príjmy obcí počas pandémie. TASR o tom informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
"Mnohé kompetencie, hlavne v prenesenom výkone štátnej správy na samosprávu, nie sú vymedzené dostatočne, čo má často negatívny vplyv na strategické plánovanie zámerov samospráv a ich financovanie," uviedla Bolech Dobáková. Podľa podpredsedníčky úradu Henriety Crkoňovej kontrolnými akciami pravidelne poukazujú, že vnútorný kontrolný systém samospráv je často povrchný a nezameriava sa na systematické monitorovanie plnenia cieľov, účelnosti a hospodárnosti využívania prostriedkov.
Obce podľa úradu vplyvom prijatých opatrení v súvislosti s pandémiou niektoré svoje služby obmedzovali, napriek tomu boli poskytované vo všetkých kritických oblastiach. "Samosprávy počas pandémie preukázali schopnosť prijímať operatívne riešenia zohľadňujúc miestne pomery aj v čase, keď orgány krízového riadenia či ostatné relevantné štátne inštitúcie len diskutovali o možných opatreniach," podotkla Crkoňová.
NKÚ priblížil, že pandémia poukázala na dlhodobo neriešené systémové problémy súvisiace s krízovým riadením a civilnou ochranou, ktoré súvisia s rozdelením kompetencií medzi štátom a samosprávami. "Materiál civilnej ochrany bol v skladoch často exspirovaný, nebol priebežne dopĺňaný a bol k dispozícii v nedostatočnom počte," doplnil s tým, že tretina z kontrolovaných miest a obcí sklad ani nemala.
Tiež upozornil na model pomoci, ktorý často nereflektuje vývoj spoločnosti. "Neustále dokladovanie, prehodnocovanie a prepočítavanie nárokov a príjmov domácností, ktoré sa ocitli pod hranicou životného minima, je administratívne náročné a neefektívne," ozrejmila Crkoňová. Existuje podľa nej riziko, že správa celého systému je finančne nákladnejšia ako samotná vyplácaná pomoc.
Kontrolóri v období rokov 2019 a 2021 napríklad zistili, že údaje zverejňované vo výročných správach ústredia práce nekorešpondovali s dátami v informačných systémoch. "Kontrola preukázala, že existovali domácnosti, ktoré boli reálne v hmotnej núdzi, na poskytnutie finančnej pomoci však nespĺňali podmienky," spresnila hovorkyňa.
"Mnohé kompetencie, hlavne v prenesenom výkone štátnej správy na samosprávu, nie sú vymedzené dostatočne, čo má často negatívny vplyv na strategické plánovanie zámerov samospráv a ich financovanie," uviedla Bolech Dobáková. Podľa podpredsedníčky úradu Henriety Crkoňovej kontrolnými akciami pravidelne poukazujú, že vnútorný kontrolný systém samospráv je často povrchný a nezameriava sa na systematické monitorovanie plnenia cieľov, účelnosti a hospodárnosti využívania prostriedkov.
Obce podľa úradu vplyvom prijatých opatrení v súvislosti s pandémiou niektoré svoje služby obmedzovali, napriek tomu boli poskytované vo všetkých kritických oblastiach. "Samosprávy počas pandémie preukázali schopnosť prijímať operatívne riešenia zohľadňujúc miestne pomery aj v čase, keď orgány krízového riadenia či ostatné relevantné štátne inštitúcie len diskutovali o možných opatreniach," podotkla Crkoňová.
NKÚ priblížil, že pandémia poukázala na dlhodobo neriešené systémové problémy súvisiace s krízovým riadením a civilnou ochranou, ktoré súvisia s rozdelením kompetencií medzi štátom a samosprávami. "Materiál civilnej ochrany bol v skladoch často exspirovaný, nebol priebežne dopĺňaný a bol k dispozícii v nedostatočnom počte," doplnil s tým, že tretina z kontrolovaných miest a obcí sklad ani nemala.
Tiež upozornil na model pomoci, ktorý často nereflektuje vývoj spoločnosti. "Neustále dokladovanie, prehodnocovanie a prepočítavanie nárokov a príjmov domácností, ktoré sa ocitli pod hranicou životného minima, je administratívne náročné a neefektívne," ozrejmila Crkoňová. Existuje podľa nej riziko, že správa celého systému je finančne nákladnejšia ako samotná vyplácaná pomoc.
Kontrolóri v období rokov 2019 a 2021 napríklad zistili, že údaje zverejňované vo výročných správach ústredia práce nekorešpondovali s dátami v informačných systémoch. "Kontrola preukázala, že existovali domácnosti, ktoré boli reálne v hmotnej núdzi, na poskytnutie finančnej pomoci však nespĺňali podmienky," spresnila hovorkyňa.
