Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V gréckokatolíckych chrámoch sa na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi neslúži polnočná sv. omša, ale tzv. veľké povečerie, slávi sa neskoro večer, okolo 21.00, 22.00 hod.
Autor TASR
Bratislava 22. decembra (TASR) - Vianoce - sviatky Narodenia Ježiša Krista (cirkevnoslovansky Roždestvo Isusa Christa) patria aj v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku medzi najväčšie sviatky liturgického roka. Predchádza im 40-dňový pôst, ľudovo nazývaný Filipovka, ktorý sa začína 15. novembra, deň po sviatku sv. Filipa. Filipovka je liturgické obdobie podobné Adventu v Latinskej cirkvi, má však viac pôstny charakter.
Narodenie Ježiša Krista sa spočiatku v celej cirkvi slávilo ako súčasť sviatku Bohozjavenia, ktorého hlavným obsahom bol Krst Pána, teda 6. januára. V Rímskej cirkvi za pápeža Júliusa I. (337-352) sa v 4. storočí tento sviatok oddelil a Narodenie Pána sa začalo sláviť ako samostatný sviatok 25. decembra. Táto prax sa koncom 4. storočia rozšírila aj vo Východnej cirkvi.
Vo väčšine gréckokatolíckych farností na Slovensku sa v súčasnosti slávia Vianoce podľa tzv. nového, t. j. gregoriánskeho kalendára. Iba v niektorých dedinkách na severovýchodnom Slovensku majú gréckokatolíci Vianoce podľa juliánskeho kalendára, teda o dva týždne neskôr (podobne ako Pravoslávna cirkev na Slovensku i v niektorých ďalších krajinách).
Na Štedrý deň (Navečerie Roždestva) - Deň pred Narodením Pána, teda 24. decembra, zachovávajú gréckokatolíci prísny pôst až do večera. Medzi gréckokatolíkmi rusínskej a ukrajinskej národnosti na severovýchodnom Slovensku sa tento deň zvykne nazývať "Svjatyj večur", kedy sa rodina večer schádza na "svjatu večeru". Śtedrovečerná večera sa začína zvyčajne modlitbou a vianočnými želaniami, ktoré prednesie otec - hlava rodiny. Podávajú sa rôzne jedlá podľa zvykov daného regiónu - med, cesnak, hubová polievka (mačanka), kapustnica (juška), hrach, fazuľa, opekance s makom nazývané "bobaľky", ryba, varená pšenica s medom a iné.
V tento deň sa v gréckokatolíckych chrámoch ráno slúži bohoslužba kráľovské hodinky (cárske časy), počas ktorej sa čítajú žalmy a čítania zo Starého a Nového zákona, ktoré predpovedali, alebo ohlasovali Kristovo narodenie. Názov "kráľovské" pochádza zo skutočnosti, že na tejto bohoslužbe sa voľakedy v Byzancii zúčastňoval cisár so svojím dvorom. Na Štedrý deň poobede okolo 16.00 h sa slávi veľká večiereň so sv. liturgiou svätého Bazila Veľkého s ôsmimi čítaniami zo Starého zákona, ktoré sa vzťahujú k sviatku Narodenia Pána.
V gréckokatolíckych chrámoch sa na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi neslúži polnočná sv. omša, ale tzv. veľké povečerie, slávi sa neskoro večer, okolo 21.00, 22.00 hod.
Slávnostná liturgia sa slávi až na samotný sviatok Narodenia Pána 25. decembra.
Druhý deň po sviatku Narodenia Ježiša Krista, 26. decembra, gréckokatolíci slávia Zhromaždenie (Zbor) k Presvätej Bohorodičke. Sviatok svätého prvomučeníka Štefana majú gréckokatolíci až na tretí deň sviatkov 27. decembra, na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi, ktorá si sviatok sv. Štefana pripomína na druhý deň po sviatku Narodenia Pána, teda 26. decembra.
Narodenie Ježiša Krista sa spočiatku v celej cirkvi slávilo ako súčasť sviatku Bohozjavenia, ktorého hlavným obsahom bol Krst Pána, teda 6. januára. V Rímskej cirkvi za pápeža Júliusa I. (337-352) sa v 4. storočí tento sviatok oddelil a Narodenie Pána sa začalo sláviť ako samostatný sviatok 25. decembra. Táto prax sa koncom 4. storočia rozšírila aj vo Východnej cirkvi.
Vo väčšine gréckokatolíckych farností na Slovensku sa v súčasnosti slávia Vianoce podľa tzv. nového, t. j. gregoriánskeho kalendára. Iba v niektorých dedinkách na severovýchodnom Slovensku majú gréckokatolíci Vianoce podľa juliánskeho kalendára, teda o dva týždne neskôr (podobne ako Pravoslávna cirkev na Slovensku i v niektorých ďalších krajinách).
Na Štedrý deň (Navečerie Roždestva) - Deň pred Narodením Pána, teda 24. decembra, zachovávajú gréckokatolíci prísny pôst až do večera. Medzi gréckokatolíkmi rusínskej a ukrajinskej národnosti na severovýchodnom Slovensku sa tento deň zvykne nazývať "Svjatyj večur", kedy sa rodina večer schádza na "svjatu večeru". Śtedrovečerná večera sa začína zvyčajne modlitbou a vianočnými želaniami, ktoré prednesie otec - hlava rodiny. Podávajú sa rôzne jedlá podľa zvykov daného regiónu - med, cesnak, hubová polievka (mačanka), kapustnica (juška), hrach, fazuľa, opekance s makom nazývané "bobaľky", ryba, varená pšenica s medom a iné.
V tento deň sa v gréckokatolíckych chrámoch ráno slúži bohoslužba kráľovské hodinky (cárske časy), počas ktorej sa čítajú žalmy a čítania zo Starého a Nového zákona, ktoré predpovedali, alebo ohlasovali Kristovo narodenie. Názov "kráľovské" pochádza zo skutočnosti, že na tejto bohoslužbe sa voľakedy v Byzancii zúčastňoval cisár so svojím dvorom. Na Štedrý deň poobede okolo 16.00 h sa slávi veľká večiereň so sv. liturgiou svätého Bazila Veľkého s ôsmimi čítaniami zo Starého zákona, ktoré sa vzťahujú k sviatku Narodenia Pána.
V gréckokatolíckych chrámoch sa na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi neslúži polnočná sv. omša, ale tzv. veľké povečerie, slávi sa neskoro večer, okolo 21.00, 22.00 hod.
Slávnostná liturgia sa slávi až na samotný sviatok Narodenia Pána 25. decembra.
Druhý deň po sviatku Narodenia Ježiša Krista, 26. decembra, gréckokatolíci slávia Zhromaždenie (Zbor) k Presvätej Bohorodičke. Sviatok svätého prvomučeníka Štefana majú gréckokatolíci až na tretí deň sviatkov 27. decembra, na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi, ktorá si sviatok sv. Štefana pripomína na druhý deň po sviatku Narodenia Pána, teda 26. decembra.
