Bratislava 19. januára (TASR) – Národné parky predstavujú najvýznamnejšie prírodné dedičstvo zriadené predovšetkým na ochranu ekosystémov a trvalé zachovanie charakteristických príkladov fyzicko-geografických regiónov, zdrojov a druhov v čo najprírodnejšom stave, pričom je súčasne zaručená ekologická stabilita a rozmanitosť.

Rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, môže vláda Slovenskej republiky nariadením vyhlásiť za národný park.

Na Slovensku je národný park (NP) jedna zo zákonom stanovených kategórií chránených území. V súlade s európskymi i svetovými kritériami plnia NP dve základné úlohy: zachovanie vzácnej prírody a jej sprístupnenie pre realizáciu turistických a voľnočasových aktivít.

V oblastiach národných parkov nie je dovolené trhať rastliny, loviť zver, zakladať oheň a ničiť pôvodnú prírodu. Chodí sa po vyznačených náučných a turistických chodníkoch. Náučné chodníky sú lemované tabuľami s rôznymi údajmi o okolitej prírode a o jej zaujímavostiach.

Územie Slovenska krášli deväť národných parkov, ktorých rozloha zaberá 6,5 percenta rozlohy našej krajiny. Sú to: Tatranský národný park (TANAP), Pieninský národný park (PIENAP), Národný park Nízke Tatry (NAPANT), Národný park Slovenský raj, Národný park Malá Fatra (NPMF), Národný park Poloniny, Národný park Muránska planina, Národný park Veľká Fatra a Národný park Slovenský kras.

TANAP, ktorý je najstarším slovenským národným parkom, bol vyhlásený zákonom Slovenskej národnej rady (SNR, dnes NR SR) zo dňa 18. decembra 1948 s účinnosťou od 1. januára 1949.

Rozlohou najmenší PIENAP vznikol nariadením Predsedníctva SNR zo dňa 16. januára 1967. Chráneným územím bol už od 12. júla 1932.

Rozlohou najväčší národný park Slovenska - NAPANT bol vyhlásený vládnym nariadením č. 119/1978 Zb. zo dňa 14. júna 1978.

Národný park Slovenský raj bol v roku 1964 vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť a dňa 18. januára 1988 bol kategorizovaný na národný park.

Malá Fatra zažila v 60. rokoch 20. storočia prudký nárast civilizačných vplyvov. Preto bola 3. januára 1967 vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť a 18. januára 1988 bola kategorizovaná ako Národný park Malá Fatra.

Najvýchodnejší slovenský národný park, Národný park Poloniny, vznikol 23. septembra 1997 s účinnosťou od 1. októbra 1997.

Jeden z najmladších národných parkov na Slovenku, Národný park Muránska planina, bol založený na ochranu Muránskej planiny 1. októbra 1997.

Národný park Veľká Fatra vznikol 1. apríla 2002 ako vyšší stupeň ochrany chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra.

Najtypickejšie krasové územie v strednej Európe - Národný park Slovenský kras bol založený 13. februára 2002, predtým bol chránený ako chránená krajinná oblasť od roku 1973.