Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jedným z dôvodov, prečo tomu tak je, môže byť podľa riaditeľa Správy NP Poloniny Mária Perinaja to, že Slovensko nie je turistický národ.
Autor TASR
Stakčín 20. januára (TASR) – Národný park (NP) Poloniny na východe Slovenska navštevuje stále viac turistov. V území však pre nich chýbajú služby. Pre TASR to uviedol riaditeľ Správy NP Poloniny Mário Perinaj.
"Oficiálne štatistiky nemáme, pretože nemáme elektronické ani iné sčítacie zariadenia, ale vedieme evidenciu návštevníkov na informačnom stredisku v Novej Sedlici, kde máme celoročne zamestnaného jedného človeka. Nepochybne evidujeme zvýšenú návštevnosť, ktorá však nie je horibilná," poznamenal s tým, že v porovnaní s inými slovenskými NP je veľmi nízka.
Jedným z dôvodov, prečo tomu tak je, môže byť podľa Perinaja to, že Slovensko nie je turistický národ. "Slováci majú radi inú formu rekreácie, pričom požadujú náročnejšie služby, či už sú to nejaké lyžiarske strediská, wellness, termálne kúpaliská a určitý štandard v ubytovacích zariadeniach, čo naše územie neposkytuje," vysvetlil. Poloniny sú podľa neho tiež situované v regióne, v ktorom je dosť zlá infraštruktúra. "Dostať sa len z Prešova do Novej Sedlice trvá aj dve a pol hodiny," spomenul s tým, že aj to môže odradiť návštevníka napr. zo západného Slovenska.
Tretie špecifikum vidí riaditeľ v charakteristike samotného parku. "Láka skôr klientelu ľudí, dobrodruhov, ktorí si zoberú spacák a karimatku, prídu do toho územia a nabažia sa prírodných krás," poznamenal. V tejto súvislosti vybudovala Štátna ochrana prírody SR v rámci švajčiarskeho projektu aj štyri útulne, a to v Runine, Zboji, tiež v lokalite sedlo pod Čierťažou a Ruské sedlo.
"Aj keď sa tešíme takejto aktivite a máme dobrú spätnú väzbu od turistov, priamo nám nepriniesla do regiónu požadovaný efekt, lebo sme zase podporili len tú špecifickú klientelu," podotkol Perinaj s tým, že títo turisti ekonomiku v regióne neurobia. "My potrebujeme rozvíjať hlavne tie služby dole, aby to prinieslo benefity pre miestne obyvateľstvo. Preto ak chceme ísť do nejakej klientely, ktorá by v území nechala svoje peniaze, musíme tomu úmerne prispôsobiť aj tie služby," zdôraznil.
Najväčší pohyb turistov v NP Poloniny evidujú počas letných prázdnin. "Najviac ich prichádza z Poľska, keďže máme spoločnú hranicu, chodí sem veľa Čechov, na takom pomyselnom treťom mieste sú Slováci. Vie sa tu objaviť aj Belgičan alebo Angličan, ale to sú výnimočné návštevy," priblížil riaditeľ.
NP Poloniny s rozlohou približne 29.800 hektárov tvorí spolu s priľahlým chráneným územím Poľska a Ukrajiny prvú trilaterálnu biosférickú rezerváciu na svete a aktuálne druhú najväčšiu. Príznačné sú preň Karpatské bukové pralesy, vrchol Kremenec či prítomnosť zubra hrivnatého vo voľnej prírode. Medzi nepoznané a zároveň jedinečné tunajšie úkazy zaradil Perinaj tiež pseudokrasové jaskyne, marmarošské diamanty či bohatú kvetenu.
"Oficiálne štatistiky nemáme, pretože nemáme elektronické ani iné sčítacie zariadenia, ale vedieme evidenciu návštevníkov na informačnom stredisku v Novej Sedlici, kde máme celoročne zamestnaného jedného človeka. Nepochybne evidujeme zvýšenú návštevnosť, ktorá však nie je horibilná," poznamenal s tým, že v porovnaní s inými slovenskými NP je veľmi nízka.
Jedným z dôvodov, prečo tomu tak je, môže byť podľa Perinaja to, že Slovensko nie je turistický národ. "Slováci majú radi inú formu rekreácie, pričom požadujú náročnejšie služby, či už sú to nejaké lyžiarske strediská, wellness, termálne kúpaliská a určitý štandard v ubytovacích zariadeniach, čo naše územie neposkytuje," vysvetlil. Poloniny sú podľa neho tiež situované v regióne, v ktorom je dosť zlá infraštruktúra. "Dostať sa len z Prešova do Novej Sedlice trvá aj dve a pol hodiny," spomenul s tým, že aj to môže odradiť návštevníka napr. zo západného Slovenska.
Tretie špecifikum vidí riaditeľ v charakteristike samotného parku. "Láka skôr klientelu ľudí, dobrodruhov, ktorí si zoberú spacák a karimatku, prídu do toho územia a nabažia sa prírodných krás," poznamenal. V tejto súvislosti vybudovala Štátna ochrana prírody SR v rámci švajčiarskeho projektu aj štyri útulne, a to v Runine, Zboji, tiež v lokalite sedlo pod Čierťažou a Ruské sedlo.
"Aj keď sa tešíme takejto aktivite a máme dobrú spätnú väzbu od turistov, priamo nám nepriniesla do regiónu požadovaný efekt, lebo sme zase podporili len tú špecifickú klientelu," podotkol Perinaj s tým, že títo turisti ekonomiku v regióne neurobia. "My potrebujeme rozvíjať hlavne tie služby dole, aby to prinieslo benefity pre miestne obyvateľstvo. Preto ak chceme ísť do nejakej klientely, ktorá by v území nechala svoje peniaze, musíme tomu úmerne prispôsobiť aj tie služby," zdôraznil.
Najväčší pohyb turistov v NP Poloniny evidujú počas letných prázdnin. "Najviac ich prichádza z Poľska, keďže máme spoločnú hranicu, chodí sem veľa Čechov, na takom pomyselnom treťom mieste sú Slováci. Vie sa tu objaviť aj Belgičan alebo Angličan, ale to sú výnimočné návštevy," priblížil riaditeľ.
NP Poloniny s rozlohou približne 29.800 hektárov tvorí spolu s priľahlým chráneným územím Poľska a Ukrajiny prvú trilaterálnu biosférickú rezerváciu na svete a aktuálne druhú najväčšiu. Príznačné sú preň Karpatské bukové pralesy, vrchol Kremenec či prítomnosť zubra hrivnatého vo voľnej prírode. Medzi nepoznané a zároveň jedinečné tunajšie úkazy zaradil Perinaj tiež pseudokrasové jaskyne, marmarošské diamanty či bohatú kvetenu.
