Podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽANO) dodal, že návrh nebude stáť štát nič.
Autor TASR
Bratislava 18. februára (TASR) - Dvanásty apríl by sme si mohli pripomínať ako pamätný deň nespravodlivo odvlečených a vysťahovaných občanov. Poslanci z klubu OĽANO predložia na najbližšiu riadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR návrh novely zákona o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch. Avizovali to v závere uplynulého týždňa.
"Musíme si pamätať všetkých ľudí, ktorí boli v čase bezprávia v rokoch 1946 až 1948 z územia Československej republiky neprávom odsunutí alebo vysťahovaní. Konkrétne ide o zhruba 223.000 - 300.00 obyvateľov," uviedol György Gyimesi. Priblížil, že šlo o Židov, Maďarov, Nemcov i Rómov. Autori novely podľa jeho slov chcú, aby títo občania mali svoj pamätný deň.
Peter Pollák (OĽANO) dodal, že z územia SR boli vysťahované desiatky tisíc osôb a boli im odopreté ich občianske i ľudské práva. Poznamenal, že často sa zabúda na Rómov, ich vysídlenie i rómsky holokaust. "Neexistujú ani mená Rómov, nemali dokonca ani číslo, boli druhotriednymi občanmi, ktorí nepotrebovali dáta a meno, aby sa zverejnilo. Pristupovalo sa k nim ako k zverom," uviedol. V týchto udalostiach vidí aj predpoklad vzniku súčasných rómskych osád, keďže boli nútení vysťahovať sa ďalej od osídlení či ciest.
Podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽANO) dodal, že návrh nebude stáť štát nič. Verí preto, že parlament je schopný návrh schváliť a rozšíriť zoznam pamätných dní. "Násilné vysťahovanie obyvateľstva je škvrnou na našich spoločných dejinách," podčiarkol. Hovorí o potrebe vyrovnania sa s minulosťou.
"Musíme si pamätať všetkých ľudí, ktorí boli v čase bezprávia v rokoch 1946 až 1948 z územia Československej republiky neprávom odsunutí alebo vysťahovaní. Konkrétne ide o zhruba 223.000 - 300.00 obyvateľov," uviedol György Gyimesi. Priblížil, že šlo o Židov, Maďarov, Nemcov i Rómov. Autori novely podľa jeho slov chcú, aby títo občania mali svoj pamätný deň.
Peter Pollák (OĽANO) dodal, že z územia SR boli vysťahované desiatky tisíc osôb a boli im odopreté ich občianske i ľudské práva. Poznamenal, že často sa zabúda na Rómov, ich vysídlenie i rómsky holokaust. "Neexistujú ani mená Rómov, nemali dokonca ani číslo, boli druhotriednymi občanmi, ktorí nepotrebovali dáta a meno, aby sa zverejnilo. Pristupovalo sa k nim ako k zverom," uviedol. V týchto udalostiach vidí aj predpoklad vzniku súčasných rómskych osád, keďže boli nútení vysťahovať sa ďalej od osídlení či ciest.
Podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽANO) dodal, že návrh nebude stáť štát nič. Verí preto, že parlament je schopný návrh schváliť a rozšíriť zoznam pamätných dní. "Násilné vysťahovanie obyvateľstva je škvrnou na našich spoločných dejinách," podčiarkol. Hovorí o potrebe vyrovnania sa s minulosťou.